Tých čo si kedysi mal tak rád. Ale neveril si mi. Taktu to máš.
Teraz sa divíš , ako dobre sa na tebe zabáva. Veď moje nová biela blúzka nevyzerá zle v ružovej. Ale z tvojich ponožiek som skoro spadla zo stoličky.
A že ta polička je nakrivo? Nejde to spraviť spať.Musela som sa niečoho chytiť , keď som vymieňala žiarovku...
To vieš, na vine bude ten obrátený svet...
Ale nikdy som sa nenasmiala viac , ako v tento týžden.
Ešte teraz mi je zle z tej nevydarenej praženice , no už ma bolia kútiky ust, ako pozerám na polopokrčenu košeľu na tebe.Tma, zamrkám dlhými mihalnicami...pravdepodobne vypadli poistky, tak sa postavím a idem zistiť čo sa deje... auu asi ma kopla elektrina-ale po polhodine som na to prišla. A víťazoslávne sa vraciam k tebe.
Konečne sa bavíš aj ty. Postavíš sa a z lekárničky vytiahneš nejaku mastičku.
Usmejem sa na teba a ty na mňa.
Vidím v tvojich očiach nové odhodlanie. Vyzlečieš si košeľu a ideš sa ju pokúsiť znova prežehliť, ja za ten čas opravím vodovodný kohútik, čo sa rozhodol robiť mi napriek a zase kvapká...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lejna
26. 6.júna 2009 19:24
milé je to...páčilo sa mi to
Napíš svoj komentár