Nebudem ti klamať.
Ako veľmi ma ranilo,ked si povedal,že to nebude fungovať?
Skús si tipnúť.
Nikdy si si nemyslel,že možem vymyslieť niečo čo dáva zmysel však?
a prečo by aj?
blonďavé dievča s modrými očami.
Veď my krásky musíme byť nevyhnutne aj hlúpe ,nie tak?
Tu sú zákony prírody.
Tak veľmi si sa prerátal ,tak veľmi.
Nevedela som čo ti na to riecť, veď ma aj tak nikdy poriadne nepočúvaš.
Ale tvoje slová ranili.
Nechápem ako možeš povedat niečo tak zraňujuce,keď vobec nesleduješ ako mi plynu slová z úst.
Alebo je to práve tým?
Keď preletím po papieri kde si napísal tie zradné ,zradné slová.....
mám zimomriavky.
Bolest sa stale vracia. Dookola a dookola. Niet uniku.
Ževraj nevieme citiť radosť alebo bolest nad ničím iným ako nad kúpou alebo stratou kabelky.
Tak velmi si sa mýlil,tak velmi.
Odišiel si napochytro ... tá krv ešte nezaschla....
Nevedela som čo mám robiť.
A to všetko preto ,že ty hlúpy parchant si ma nepočúval.
Ako to teraz vyznie?
O chvíľu budempočuť policajné húkačky.
Počítam sekundy.
Dávam si dokopy myšlienky.
Všetko si zbabral..... ani by si neveril, ako ma ranilo,že si ma opustil v takejto situacii.
Možno viac ako tvoje slová....
To jediné mi v túto chvílu zostávalo.
Prešla som vedľa steny a tá krv sa ocitla na mojích rukách.
Bola som ako zranené zviera, keď ma zbadali a odniesli preč.
Ale vyšlo to, moj plán vyšiel.
A ty si mi neveril.
Nikdy si mi neveril.
A tu to máš.
Tak velmi si ma zranil,tak velmi.
Ale len ja som z toho vyviazla živá.
A teraz len pozerám na teba ako sedíš za železnými mrežami.
Pretože oni ťa našli. Našli.
No nie je to vtipné?
Možno práve kvôli tomu hlúpemu nápisu.
Takže kto mal pravdu?
Tak veľmi si chcem priať ,aby si ju mal vtedy ty, tak veľmi......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
seagull1
26. 9.sept. 2010 00:50
:"(
Napíš svoj komentár