Už dlhšiu dobu sa zaoberám problematikou sociálnych sietí. A poviem vám, pekne mi začínajú liezť na nervy. Čím konkrétne? Nahliadnite a zamyslite sa nad tým, ako dokáže taká nevinná registrácia ovplyvniť človeka, prístup k jeho životu a priateľom. Všetky postavy v tomto príbehu sú vymyslené, ale pointa ostáva.

Bolo raz jedno dievča. Jedného dňa spoznalo prostredníctvom istej sociálnej siete chlapca, ktorý mal problémy vo vzťahu a každý večer patril ich chatovaniu. Hovorieval jej: S Tebou by som si vydržal písať do konca sveta. Deň, kedy si nepísali, akoby ani nebol dňom, nemal pre ňu, a zdalo sa, že ani preňho, nijakú hodnotu. Po nejakom čase si chlapec našiel inú partnerku, ktorú skutočne miloval, a nemal čas na písanie si s ňou za počítačom. Vtedy, hoci so zlomeným srdcom, pochopila, že realita nie je na monitore, ale niekde inde.

Dievča denne navštevovalo školu mimo svojho bydliska, čo viedlo k dočasnému presťahovaniu sa ku svojej staršej, osamote žijúcej známej. Každý deň, keď prišlo zo školy, chcelo sa zveriť známej s novinkami toho dňa, keď sa vyskytli problémy, túžilo ich s ňou prebrať, potrebovalo jej radu. Avšak jej známa zakaždým už sedela pri počítači a všetku svoju pozornosť upriamovala na niečo, čo sa ale nedialo v miestnosti, v ktorej obe boli. V cudzom meste dievča nemalo nikoho, s kým by si rozumelo, s kým by mohlo tráviť svoj čas, a tak sa často cítilo osamelo. Taktiež malo stále svoje konto na sieti, a hoci jej prichádzalo pomerne veľa žiadostí o "priateľstvo", väčšina ľudí, ktorým túto ich žiadosť potvrdilo, ju ani nepozdravila na ulici a v škole to bolo rovnaké. Viac ako dve tretiny ľudí, ktorí sami seba virtuálne označili za jej priateľov, s ňou v skutočnosti nikdy neprehovorili. Ak súhlasili s nejakým jej názorom, "vybavili" to odkliknutím tlačidla Like, ďalej to však nerozoberali. Podobne jej "lajkovali" fotky, ale nikdy sa nikto nezmienil, že by bola pekná. Nikto jej nepovedal: Počuj, dnes ti to naozaj pristane, alebo: Páčia sa mi tvoje vlasy. Keď sa na spomínanej sieti podelila s ostatnými o hudbu, ktorú má rada, opäť to prešli s "lajknutím", ale nikdy sa jej nespýtali, čo ešte počúva, alebo či sa jej páči nová pesnička od nejakého interpreta, ani jej nezdelili, že majú rovnaký vkus.

A tak sa vždy tešila na víkend, keď sa vracala do svojho rodného mesta. Isteže, s odlúčením prišlo aj postupné odcudzenie sa so starými kamarátmi, ale zopár verných jej ostalo. Bohužiaľ netrvalo dlho, a len čo ich vytiahla niekam von, po chvíli už držali mobil v ruke a hľadali pripojenie na wifi. Po každej hláške, ktorá padla, si museli napísať status na svoju imaginárnu nástenku. Nedokázala sa ďalej tváriť, že sa cíti fajn, a tak sa jej to jej najlepšia priateľka snažila vynahradiť a pozývala ju na noc k sebe. Tešili sa, že budú pozerať filmy alebo robiť niečo podobné, no nakoniec to vždy dopadlo tak, že kamarátka viedla interaktívnu debatu bezpredmetného charakteru naraz s piatimi ľuďmi, prezerala si fotografie, statusy, videá úplne neznámych ľudí a zakrátko bolo ráno a dievča medzitým zaspalo. Čoraz častejšie dievča zúfalo volalo: Venujte sa mi niekto trochu...No odpovede sa jej nedostávalo. Začínalo mať pocit, že na svete nemá nikoho a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.

Nastal deň jej narodenín. V škole ju všetci ignorovali, smutne sa obzerala okolo seba dúfajúc, že niekto prejaví záujem o jej osobu, ale nikto si ju nevšímal. Všade naokolo sa niesla veselá vrava a hlasný smiech, ale nikto sa s ňou o to nechcel podeliť. A tak sa stalo, že keď si poobede jej známa odskočila od počítača na záchod, našla vnútri dievča ležať v kaluži krvi. A nedokázala pochopiť, prečo to urobilo.

Paradoxom bolo, že všetci tí ľudia, ktorí sa o dievčinu celý deň len potkýnali a nevenovali mu pohľad, zaplnili domovskú nástenku jej nicku niekoľkými stranami blahoželaní.

To bol príbeh dievčaťa, ktoré chcelo žiť poriadny život, ale jeho okolie si podmanila sociálna sieť, ktorá zľahčuje realitu. Vytvára ilúziu obľúbenosti, zrovnoceňuje outsiderov s lídrami. Obmedzuje chuť a schopnosť ľudí pristúpiť k osobnému styku a zvládnuť konfrontácie. Namiesto toho, aby umocňovali svoje priateľstvá a nadobúdali nové zážitky, počítajú si užívateľov na stovky, ktorí, ako dúfajú, ich majú naozaj radi.

Avšak dievča si dobre uvedomovalo, že to, čo vidí na svietiacej obrazovke je pre jej život nepodstatné a "sociálni priatelia" nie sú skutoční. A toto poznanie, fakt, že jediné, čo v jej živote stojí za zmienku, je vlastne úplne irelevantné, ju stálo život.

 Blog
Komentuj
 fotka
ulrik  1. 6. 2011 20:26
že sa zabila nie je dobré, narodí sa ako zviera, aby sa naučila vážiť si život
 fotka
gloopy  1. 6. 2011 20:36
hej, je to trosku pritiahnuty za vlasy obraz spolocnosti, ktora ma obklopuje, uz som nevedela, ako to mam vyjadrit, aby sa spamatali a vazili si svoj zivot, tak som preto musela obetovat zivot jednej ludskej hrdinky
 fotka
ikuto  1. 6. 2011 20:42
pointa je fajn.. netreba sedieť doma za netom, keď sa dá, ale ísť von a nebrať facebook a sociálne siete príliš vážne...
 fotka
flyingislife  1. 6. 2011 21:21
Mne sa to velmi páči.
 fotka
ihavenoname  1. 6. 2011 21:37
súhlasim s @flyingislife aj mne sa tento blog páči
 fotka
misterio  1. 6. 2011 22:06
Maximálne pravdivé. Tento poondiaty internet kazí všetko, čo mohlo byť v realite pekné. Stal sa pre nás drogou. Čo tu vlastne robím ?
 fotka
pauliekun  2. 6. 2011 19:18
veľmi pekne napísané =D
 fotka
acvd43xa7w  2. 6. 2011 23:00
nie internet kazi vsetko, ale LUDIA kazia vsetko

ked je niekto hlupy..tak tomu internet len dopomoze
Napíš svoj komentár