Ako to vlastne bolo s kapelou?

Celé sa to začalo v októbri 2007, keď sme v triede rozmýšlali o programe stužkovej. Triednej prišlo na um, že máme v triede hudobníkov, mohli by sme si spraviť nejaký krátky koncert. Nikto z nás nebol proti a tak sme štyria začali nacvičovať pár skladieb na veľkú udalosť. Čo sa týka zloženia kapely, bolo to celkom obyčajné: mali sme bubeníka, basgitaristu, gitaristu a ja som hral na klávesoch. Keďže sme boli bez speváka (o speváčke už ani nehovorím, lebo sme boli chlapčenská trieda, co iného sa dá očakávať od strednej premyslovky elektrotechnickej), prišli do úvahy iba inštrumentálky.

Basgitarista to ale bral dost ľahko, hoci on bol na tom najhoršie, keďže sa do toho pustil iba nedávno. Pár skúšok sme teda absolvovali bez neho. Raz sa ale stalo, že prišiel bubeníkov dobrý kamarát si trochu zabrnkať na base, a vtedy to celé začalo. Náš gitarista poznal jednu výbornú speváčku, ktorá akurát si hľadala kapelu a po prvej skúške sme sa rozhodli že si ju zoberieme...

Mala veľa dobrých nápadov a vlastné pesničky, z ktorých sme čerpali. Prvá vypracovaná pesnička sa volala Lepke (Motýl), ktorú sme aj nahrali.


Všetko bolo v poriadku, aj sme sa pomenovali (Colored Friday), ale v januári začali problémy. Prvých pár dní nového roku som trávil v Budapešti. Jeden deň mi zazvonil telefón, že poobede skúška. Vysvetlil som, že nie som zrovna nablízku, tak neviem prísť na skúšku. Ok, všetko v poriadku. O týždeň by sme mali mať tiež skúšku, no ja som musel ísť tlmočiť do Komáromu, takže som zase chýbal zo skúšky. O ďalší týžden sme konečne skúšali spolu, vtedy sme nahrali aj to video, ktoré som vložil do blogu. A potom to všetko začalo: začali mi klamať, že nebude žiadna skúška. Najprv som im aj uveril, keďže som nič netušil, ale keď som v škole uvidel nášho gitaristu s gitarou (ktorú nenosí len tak do školy), tak sa mi to začalo vyjasňovať. Naschvál som sa opýtal či bude skúška alebo nie, no dostal som zápornú odpoveď. Zhodou okolností v ten deň som išiel okolo skúšobne (ktorá nie je v NZ), a počul som tam našu pesničku. Nechal som si to pre seba, snáď niečo bude.

Studená sprcha prišla až v máji, keď na výstave maturitných prác za mnou prišiel gitarista, a vysvetlil mi situáciu, že je im lepšie bezo mňa. Nie som agresívny typ a nerád riešim konflikty silou, ale nechýbalo mi veľa, aby nedostal jednu odo mňa. O týždeň som sa vysťahoval zo skúšobne. Momentálne to vyzerá tak, že všetky moje nástroje mám doma a občas si na nich zahrám.

Rozmýšľam nad tým, že by som si založil kapelu, ale v okolí NZ som na to nenašiel vhodných ľudí... pravdu povediac, som veľmi ani nehľadal. Takže ak by niekto mal chuť, nech sa mi ozve

 Videoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu