Priala by som si nebyť smutná kvôli tomu, čo som si vybrala sama. Priala by som si, aby si rozumel mojej slovenčine, aby som ti to nemusela prekladať a tým pádom si to všetko nechať vynárať v mysli po druhý krát.
Kurevník. Všetcia to hovorili, aj tí, čo ťa nepoznali. Dostalo sa to aj ku mne, ešte prv, ako som ťa stretla. Neviem, čo si robil vonku tak sám. Stál si ale tam a díval sa na mňa. Bola som na vzduchu z klubu, vo vnútri hrali Animals, ten song, ktorý si mi neskôr na gauči hmkal, ako ho neznášaš, ale nevieš ako sa volá a ja som ti povedala, až mi ho zaspievaš, alebo aspoň zahmkáš. Prišla som veľmi krivým krokom k tebe, už podgurážená a hovorila som ti, že ťa konečne spoznávam, pretože som sa toľko o tebe napočúvala a ty si bol zdesený, kde sa zjavil taký výjav a opovážlivosť vo mne a zároveň si sa smial.
Neviem, prečo si si ma v tú noc našiel na parkete a už si ma nepustil. Neviem, prečo som ti dala telefón a neviem prečo som šla s tebou von. Nakoniec sme skončili u teba na byte, povedala som si, a už to tu je, je to kurevník, ale ty si sa ma ani nedotkol. Sedela som v kresle, ty na gauči, rozprávali sme sa do rána, púšťali si pesničky na youtube a smiala som sa z toho, že máš ten najväčší televízor, aký som kedy videla a máš z neho aj tak hovno, pretože nerozumieš po slovensky. Spomínam si aj na to, ako si mi povedal, že si konečne stretol nice girl a že ťa viem rozosmiať. A že chceš byť so mnou každý deň.
Potom sa to začalo rúcať. Prišla za mnou jedna baba, vraj čo si myslím, že budem pre teba jediná ? Nebudem o nič lepšia a nebudem pre teba znamenať o nič viac, ako tie ostatné. A som vraj štetka, čo vie rozťahovať nohy každému. Všimla som si tie pohľady, keď som vystúpila z tvojho drahého auta... a bolo mi na vracanie. Zrazu som začala veriť ľuďom, ktorým by som nikdy viac už neverila. Zakopala som všetky svoje vnútorné pocity, že sme sa my dvaja naozaj našli a že sa cítim pri tebe šťastná. Vykašlala som sa na to, pretože už som raz zle zamilovaná bola. Nie. Nechcem to. Nechcem ťa. Niečo je zle.
To ľudia okolo mňa sú neprajné svine a ty si mi darmo dva mesiace volal bez môjho jediného vysvetlenia, prečo sa s tebou už nikdy nestretnem. Dva mesiace si mohol šukať iné, mohol si sa baviť. Dva mesiace som ti nedvihla ten telefón a ty si si to nechcel prijať, že to tak je. Občas sa mi zdá, že my dvaja sme boli iba fikcia....
Občas sa mi však pripomenieš, keď sa náhodne pozriem z okna budovy univerzitnej nemocnice na cestu po ktorej sa ponáhľaš autom na povinné cviko z patológie. Pozriem sa na hodiny. Už znova minútu meškáš.... Sme tak blízko a pritom sa nestretneme. Tak veľmi si ma chcel vidieť a ja som sa ti tak dobre vyhýbala. Teraz to cítim inak. Priala by som si ťa znova stretnúť a už nebudem pred tebou utekať. To všetko až po tom, ako ti toto všetko vysvetlím a ty mi odpustíš a dáš mi druhú šancu....
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
2. si v nemocnici?