ale pekne poporiadku. samozrejme na autobusovú stanicu som dorazila ako posledná. následne mi oznámili že lístok späť si musíme zaplatiť potom. dokopy som mala päťsto korún slovenských na dva dni...nemali sme zaplatený penzión, len ubytovanie a stravu sme si museli platiť sami. pritom som brala v tom kritickom okamihu do úvahy aj fakt, že vstupenky na hrady, tiež nie sú zadarmo. v hlave mi zapípalo výstražné zvonenie. opäť sa začali dišputy o požičiavaní peňazí a písaní smsiek z cudzích mobilov( presne tak, ani kredit som nemala nabitý...vlastne doteraz nemám) takže som tam takmer zinfarktovala. mama mi do telefónu jasne a vecne vynadala...áno mala som si vziať viac peňazí keď mi ich núkala, ale kto mohol tušiť, že sa to takto zvrtne? asi len tí, ktorí počúvali našu vojvodkyňu...a nemysleli pritom na orgie s priateľom, alebo na vianočné darčeky...
takže cesta ubehla ceľkom ok. síce pršalo a pri serpentínach mi bolo otrasne, ale dostali sme sa na miesto určenia. už vtedy som v duchu ľutovala ľudí, ktorí museli stáť v uličke. avšak čo bolo oproti tomu množstvo cestujúcich nadžganých na nás, šťastnejších s miestami, ktorí nás sprevádzali cestou späť!!! nehovoriac o tých, ktorí pičovali na vodiča, keďže ich už nemohol narvať do prepchatého autobusu...nevadí. boli sme v bš. lialo ako z krhly. prvý raz som zavelila správny smer a po pol hodine šľapania do kopca na prudkom lejaku s desať kilovým ruksakom sme sa predsa len dostali do inkriminovaného penziónu. trochu zmoknutí, ale ok. všetko som mala mokré. dokonca aj plyšového macka. ale tým som sa neodlišovala od ostatných. čo nás však prekvapilo väčšmi ako vlhké uteráky bola skupina maďarských skautov, ktorí boli značne dezorientovaní. jeden z nich videsil moju kamarátku, keď za ňou vkuse pokrikoval niečo ako dííreš...asi si myslel, že sa jej zapáčili ich skautské topánky a možno mala v úmysle im ich ukradnúť. tak či onak v noci dupotali po schodoch a po izbách, nacvičovali znásilňovanie pre abstraktné divadlo, vkuse sa modlili a ceľkovo. buď to boli fanatickí kresťania, alebo dajaká divná sekta. neviem čo je horšie.
snažili sa nás zdraviť, ale my sme ich statočne ignorovali. dokonca mi jedna kývala, keď večerali, len neviem, či si zo mňa robila prdel, alebo bola naozaj taká priateľská. ja však viem to, že som bola zhrozená...nie pre ich národnosť, ale pre spôsob akým sa prezentovali. v noci znova predvádzali tentoraz absurdné divadlo a pozerali maďarské vianočné kreslené rozprávky, upozorňujem že mali osemnásť plus. následne dakoho parodovali ale nikto sa nesmial, tak neviem ako to bolo myslené. nevadí. kamarátka raz veľmi trefne podotkla, že sú to divní skauti, nielenže chodili na prechádzky zásadne poobede a vracali sa do tepla o šiestej, ale nerešpektovali ani nočný kľud, ani púšťanie hlasnej hudby a nazerali nám do izby. samozrejme tak, aby sme to my nespozorovali. čo ja viem. možno chceli znásilniť aj nás. a keďže sa stávalo, že vkuse dačo vykrikovali, my sme sa im chceli pomstiť. erika moja kamarátka, priniesla mobil kde mala nemeckú verziu včielky májy. stále sme im to púšťali. tancovali na chodbe ako včielky, smiali sa na ich reakciách a aj na tom, aký nový názov vymyslela kamarátka zuza tejto pesničke. žiadne biene( čítaj bine) ale bein( čítaj baine) takže lietajúca noha maya potešila celé osadenstvo, hlavne keď sme to púštali štvrtý raz a zobudili moju bývalú učiteľku. apropos. začala sa učiť po slovensky. vždy keď vstúpila do izby povedala pači sa
a nikto netušil prečo!!!
snažili sme sa jej vysvetliť, že spojenie páči sa, sa použivá v iných smerniciach, ale nezdalo sa, že by nás registrovala a naďalej plietla slovíčka. často sme sa na seba udivene pozerali a hútali čo tak asi mohla povedať. ale bola rozkošná s tou jej dopletenou slovenčinou. priznávam niekedy som sa musela smiať, ale inak sa to vážne nedalo. no škoda hovoriť.
náš program bol veľmi pestrý. vyšliapali sme si na kalváriu, za ten deň sme mohli prejsť cca 20km hore dolu, a následne ma začala akosi výrazne pobolievať noha. deň mi spríjemňovali úchylné telefonáty priateľa o tom, že ma vytrestá, keď sa vrátim domov zato, že som mu utiekla užívať si so skautmi. samozrejme, naše rozhovory boli verejným tajomstvom, najmä ľudia v autobuse museli byť nadšení keď sa dopočuli o intímnostiach z môjho súkromného života! pritom by mi hádali tak dvanásť rokov, keďže som ustavične ukazovala prstom na polia a húdla si, tu bude môj kravín a moja kravička milka. žiadna rysuľa, ako podotkla spolužiačka! nikto mi nebude przniť moju kravičku...jednoducho tam bolo perfektne. videli sme síce o polnoci jedného chlapca zvracať na ulici, pár ožratých ujov, ale tá čajovňa stála zato. išli sme do nádherného podniku s presklenou strechou. bolo tam perfektne. zuza začala podriemkavať, tak sme jej na hlavu hodili kapucňu aby mohla spať. totižto my sme sedeli na obrovských sedáčkách kde boli jemné vankúšiky tak sa rozhodla zdriemnuť si, zatiaľ čo ja som sa prechádzala po miestnosti a obdivovala zbierku kníh.
bolo tam úžasne. aj izby sme mali pekné, s urnovým oknom, dokonca tam bol aj stolný futbal, síce som sa nezúčastnila na hre, ale aspoň ostatní si to užili. ráno som chcela zájsť do kostola. keďže boli všetky zamnknuté prešla som sa a takmer zamrzla. okrem pekných zážitkov sa však stali aj veci, tkré sa stať nemali. pár ráz som odišla z penziónu, keď som nemala. a tak som vymkla kamarátku, eriku, ktorej bolo zle a musela ostať v inej izbe. ja som si samozrejme fujazdila k bile kde som očakávala príchod druhej várky výletníkov. prišla som tam ako prvá. až neskôr mi došlo že ma išlo pár ľudí hľadať a iní čakali, kedy ma nájdu a prídeme za nimi. nestalo sa tak...nevadí. najhoršie však bolo to, že na konci soms a zabudla rozlúčiť, len tak som sa vyparila a až neskôr mi doplo, že lurdes predsa odchádza v utorok preč a ja som ju ani neobjala, ani jej nepovedala zbohom...museli si o mne myslieť, že ich nenávidím. ja som sa pritom len riadila hlasom rodiny, ktorá si zo mňa uťahovala, lebo som vraj celý čas hladovala. áno, je na tom trocha pravdy.
napokon som si žiadne peniaze požičiavať nemusela, ani písať smsky z cudzieho mobilu, dokonca som domov doniesla stopätnásť sk!!!vidíte? aká som šporonlivá? čo na tom, že som nemala vôbec teplú stravu...hlavne že bolo fajne a bez hádok!!!takže hoj sa do bš. ale tentoraz naveky
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár