keď som dnes ráno vstávala do školy ani som si neuvedomovala čo všetko ma môže ešte počas dňa postretnúť a aké krásne situácie sa mi pripletú do cesty. najskôr som tŕpla na noske. profesorka prišla ako veľká voda porozdávala eseje o akých som ani netušila že sa mali už odovzdať a veselo oznámila že máme všetci za päť...to ma samozrejme veľmi potešilo ale povedala som si jednu krásnu vetu akú používa môj priateľ. no čo , kokot? dajak príliš ma to nerozhádzalo omnoho viac táto rana zasiahla spolusediacu, ktorá je vždy veľmi veselá a výrečná ale teraz jej zrazu nebolo veľmi do smiechu. následne sa profesorka rozrečnila a poukázala na fakt že začne skúšať ,tak ,aby sme pekne simulovali maturity...a keďže začala skúšať odzadu doplo mi že onedlho som na rade ja. znova ma zaliala vlna vzrušenia ale stále som nebola vykoľajená do takej miery ako kamarátka , trápiaca sa pred tabuľou. tak som sa pekne po nej odšuchtala k cholerickej blondíne a vybrala si papierik na akom bola téma do akej som sa ani nepozrela. takže celá odpoveď sa niesla v duchu totálnej improvizácie a môjho vykoktávania sa...a...samozrejme zas som sa z toho dajak vymotala a dostala za dva..relatívne dobré...a ešte lepšie bolo to ako sme jej následne odovzdali zvyšné eseje...takže...som o jednu päťku ukrátená. škoda

potom prišli ďalšie osudové rany. písomka z nosky akú som zvládla ani neviem ako a ďalšia kratšia písomka zo slovenčiny. síce som si to veľmi nepozerala ale ako sa poznám asi to zas dobre dopadne...no to naozaj nikdy nedostanem päťku na akú by som bola hrdá???nuž...radšej neprivolávať lebo potom by sa kľudne mohlo stať že by som ich dostala aj desať naraz čo by teda tiež nebolo pekné. ako hovorí klasik. z extrému do extrému...nuž deň sa však nekončil. všetko zaklincovala myšlienka písomky z matiky a zároveň znova z literatúry...nadávala som ako zmyslov zbavená trochu nešťastná z toho že znova neuvidím priateľa...nasralo ma to teda dosť a kamarátka sa vyhrážala že ma zbije ak neprestanem osočovať všetkých, ktorí sa okolo mňa mihli. náladu mi nezlepšila ani učiteľka kymácajúca sa na stoličke ,prezentujúca pohyb morských vĺn. neviem prečo ale myslím si že nemá tridsať ale desať rokov a fajčí trávu minimálne desať ráz denne..tak či onak vždy sa s ňou( alebo na nej)smejeme ,len dnes som nemala bohvieakú náladu...

potom som prišla domov a začalo sa utrpenie.učila som a aučila a nič sa nenaučila. stáva sa ja viem ale aj tak ma to trošku mrzí zas som venovala čas tomu čo nestálo za to. ale nevzrušujem sa. o jednu zlú známku viac či menej, komu na tom už dnes záleží?

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
petika  3. 10. 2008 11:14
neskutocne sa smejem na to : "no co, kokot?"
Napíš svoj komentár