a mala pravdu. voči iným sa už správam vceľku dobre. občas vybuchnem ale nie je to také vážne ako kedysi. len ma trápi jedna osudová vec. a to môj vzťah k priateľstvu. znova som sa pristihla pri tom že nezáleží na množstve zmien akými človek prejde ak sa nezmení to základné. vzťah k ľuďom akí sú mi najbližší a ja si to vlastne ani nevážim a robím im zle, zapáram do nich, vysmievam sa im, samozrejme ja to všetko myslím len ako žart, až na to, že ostatní sú potom dotknutí. mňa nezasiahne takmer nič.teda všetko sa snažím brať s rezervou, nepripúšťať si to veľmi k srdcu lenže dnešok ma skutočne utvrdil v tom že som veľmi protivná a mala by som sa trošku nad sebou zamyslieť. a nemala by som sa učiť rozplakať najlepšiu kamarátku pre akési nemiestne poznámky. áno ja viem. ona ma znenávidí keď zistí že o nej píšem svoj blog. ale musí vedieť to podstatné. nech to čo hovorím vyznieva akokoľvek hrozne ja ju mám veľmi rada a nedám na ňu dopustiť. je to prosto človek akých nieto veľa.
už len pre svoj ojedinelý spôsob myslenia, pre jej náhľad na svet, pre veci aké robí, často proti môjmu návrhu. ale čo už no...je to prosto najúžasnejšia osoba pod slnkom. nikto tak protikladný k sebe samému asi nechodí po tejto zemi. a možno áno...len my to netušíme. tak či onak sila priateľstva je niekedy na nevydržanie, inokedy na zaplakanie. niekedy som na zaplakanie aj ja ale to už je asi nemenná stránka mojej osobnosti. zatiaľ čo ona...tak rada by som ju videla spokojnú úplne spokojnú aspoň jeden deň. dala by som za to čokoľvek...kiež by to bolo možné.
a preto hovorím. čo je viac ako priateľstvo? veď len skutočný priateľ vie človeka pochopiť pomôcť mu bez hany mu oponovať aj keď vie že ten druhý pôjde hlavou proti múru...a takéto priateľstvá sa nekončia. alebo by sa aspoň nemali. tak ako jestuvje osudová láska tak jestvuje aj osudové priateľstvo.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár