Gondy123123: Rodičia alebo ako vie dogma zmeniť život jedného dedinského chlapca

takže...môj príbeh je skutočne veľmi jednoduchý no veľmi smutný. môj otec sa doposiaľ nezorientoval medzi tým či je vysokoškolským profesorom alebo dedinským chlapcom ktorý sa neumýva, často ani neholí, má silnejšiu nadváhu a pomaly rednúce šedivé vlasy, a doma sa premáva v roztrhaných spodkoch a prepotených košeliach. tak či onak moja mama podľahla jeho vábnemu čaru vzali sa po dvoch mesiacoch známosti a narodili sme sa ja a moja sestra ako plody vypočítavej vášne v akej nebola ani štipka po cite po nežnosti alebo akejkoľvek normálnej komunikácií medzi dvoma predstaviteľmi opačného pohlavia. otec mamu nedržiaval za ruku, nevravel jej že ju má rád, keď so mnou bola v treťom mesiaci prvý raz na ňu nakričal a v poslednej dobe sa zvyšuje množstvo vypitého alkoholu v jeho tele čo má značne degenerujúce účinky na jeho mozgové bunky. kedysi bol mimoriadne inteligentný, síce trošku nešikovný ale znalý pomerov a teraz sa z neho pomaly stáva chodiaca troska. troska aká ma rada sekíruje.

moja mama to je zas iný prípad. na prvý pohľad milota no v skutočnosti je dosť podráždená a od všetkých sa nechá osočovať, ovláda ju môj otec, jej šéfka, otcova rodina a v podstate aj moja sestra a ja...ak máme dobrý deň. je dosť na nervy z toho že sa nikomu nikdy nepostavila a nepovedala čo si myslela tak jej to teraz pekne dolieha na zdravie jej duše. tak či onak s nimi neviem žiť. vydržať, čokoľvek. hoci mám onedlho osemnáste narodeniny nemôžem byť vonku dlhšie ako do desiatej. isteže budem tento handikep postupne zdolávať ale ich večné podozrenia o tom že im klamem k čomu ma vlastne nútili dlhý čas oni, ma už unavujú...ako sa však odtiaľ dostať? ako sa vymaniť z ich područia a konečne žiť v harmonickom prostredí kde sa ľudia vkuse neohovárajú, nehľadia na seba ako na sokov, nerevú po sebe, neurážajú sa ,nenadávajú si, majú sa radi, ľúbia sa???tu nejde bohužiaľ len o hádky ale celkovo o ich spôsob života aký ja neuznávam. napr sex po svadbe. hoho. keby mama vedela že už nie som panna asi by skolabovala, žiadny muž ktorý nevyštudoval vysokú školu...ale načo to vlastne je? keď oni obaja sú vysokoškolsky vzdelaní a pritom tak hlboko nešťastní v tom zväzku aký vytvorili len preto lebo matka sa riadila práve kritériami ohľadom inžinierskeho titulu a kresťanského svetonázoru a otcovi ťahalo na štyritdsiatku a pravdepodobne sa obával že by niekto jeho staromládenectvo mohol chápať ako niečo nevhodné...

tak či onak potrebujem únik. odtiaľto.neviem tam žiť nechcem skončiť ako oni nechcem si vybrať muža akého mi chcú vnútiť oni nechcem sa riadiť ich stupídnymi pravidlami. nechcem žiť tak ako mi to diktuje môj stupídny otecko ktorý má komplex sliepky zhŕňajúcej si vajíčka do kurína...niekedy si myslím že by bolo najlepšie otehotnieť a nechať sa nimi vyhodiť z domu a radšej dakam utekať alebo spraviť dačo šialené len aby mi dali pokoj...tak či onak ma nepoznajú a myslia si že som nasprostastá mdlá hlúpučká a detinská danielka aká nevie nič urobiť sama...neviem síce za čo ma považujú ale viem čo chcem ja. a život s nimi to teda určite nie je...lenže ako to však uskutočniť?ako sa od nich odosobniť? nikdy by som im neublížila zámerne lenže niekedy mám dojem že som tam zavretá ako v klietke a ich väzby ma sputnávajú...takže...už asi viem čo urobím...a bude to škandalózne...len dúfam že to napokon nebude ešte horšie ako to čo teraz prežívajú oni

Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

Rodičia alebo ako vie dogma zmeniť život jedného dedinského chlapca

2 komenty k blogu

Horúce!