Môjho dzedka volali Entzugserscheinung,
aj keď po nemecky nemal ani šajnu,
vraveli mu, že je síndrome de abstinencia,
odhalili že robí falošného dílera provokatéra pre CIA,
vraveli mu symptome de sevrage,
keď máš šancu vraždiť kvôli drogám no tak nevražď,
nazývali ho symptome withdrawal,
aspoň to tak tvrdil, tak nám to vrával
Včera keď som šiel domov z Auparku a túžba po cige pominula som sa zamyslel, či teraz nemám chuť, alebo mám len menšiu chuť, ktorá je len v porovnaní s tou predchádzajúcou nijaká. A tak som kopal hlbšie. Mal som nijaký pocit. Taký mizerný, že sa človek ani necíti nejako zle, ale niečo mu aj tak akoby potichu chýba. Nemá nával chtíču, len dlhodobý veľmi slabý pocit toho chýbania a vlastne ani nevie čo mu chýba. V tomto prípade by to bola ciga, keby som si zopár dal, ten pocit by takmer isto zmizol. Ale keby som nemal možnosť vedieť a vidieť ten kontext posledného týždňa tak by ma možno ani nenapadlo že mi chýba ciga. Bol to len taký bližšie neurčený pocit čakania. To je ten správny výraz. Čakanie.
Môj dedko nemal rád čakanie,
lebo stále čakal áno, vždycky dostal nie,
mi abuelo no le gustaba esperar,
lebo babke sa nikdy nechcelo a jeho z tlaku bolel kár
Watashinootschitschangamateskidewanakatades(u),
dedko čakal stále to najhoršie, lebo vedel že život je pes
A hneď som si to spojil s tým pocitom čo mám posledných viac než 7 rokov. Pocit čakania na niečo. Na niečo čo neviem čo by malo byť a ani či to vôbec existuje. Ale vyzerá to (detektív si posledný krát potiahne z fajky a otočí sa k publiku prihliadajúcich ľudí, z ktorých od rána už jeden nie je medzi živými) že ja mám posledných 7 rokov abstinenčné príznaky! Ale neviem za čím. Možno mi chýba niečo čo som nikdy ani nemal, tomu sa už hovorí príznak. To už je skôr abstinenčný prízrak. A možno nieže mám. Možno...Ja som abstinenčný príznak! Keď sa pozriem na ľudí okolo seba tak niekto rád rozmýšľa a vymýšľa nové veci. On je taký nápad. Niekto rád manažuje veci a plánuje, on je pochod ľavého mozgu, niekto rád spieva, tvorí, maľuje, to sú ľudia čo sú záblesky pravého mozgosveta. Niekto rád riadi, to by mohli byť motorické pseudomyšlienky, alebo skôr impulzy do zvyšku tela. Ja sa rád potĺkam, ponevieram. Nerobím nič užitočné, sťažujem sa. Držím sa v ústraní a hodnotím čo je zlé. Ale nikdy nezasahujem, len to zhodnotím a dám to vedieť svetu, alebo si to len pomyslím, ale svet to aj tak vidí. Ja by som nebol ten kto zdvihne niečiu ruku a pichne mu do žíl, alebo kto priloží ruku s cigaretu, prípadne pohárik k ústam. Ja som ten čo by mu len kľudne a ticho z úzadia poradil, že by si mal dať, alebo sa ho spýtal či mu to nechýba. A či mu to určite nechýba. A či určite určite, lebo badám na ňom, že možno áno("...dáš si ešte jedno kura?..."). Ja som abstinenčný príznak. Záhada bola vyriešená.
A teraz už končím, idem sa zabávať na tom, že nechám tetu na google translate aby mi čítala text "Transplantovali mi chlpy spod pazuchy priamo na piču. Ale fakt, to si nevymyslíš. 200 eur takjakcižíkám". Hlúpa piča, stále prečíta čo jej prikážem. Aj tá druhá básnička z tohto blogu znie v podaní tej hlupáčky celkom dobre.
Tak už idem. Na hocičo máš chuť a odopieraš si to z ľubovoľného dôvodu...daj si. Neváhaj. Nemá zmysel brániť sa tomu. Otvor svoju myseľ príjemným veciam a dopraj si. Predstav si to, živo, chcem aby si to videl, cítil a počul, chcem aby si sa presunul minútu do budúcnosti a videl sa ako to robíš. A teraz to urob. Nedá sa dlhšie odolávať, je to to čo chceš, to SI ty! A ja som tvoj abstinenčný príznak. Vieš že ma ľúbiš. Vieš, že sme kamaráti. Urob to!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
goodk
27. 3.marca 2016 20:44
Jeden odsek z tohto blogu sa číta mimoriadne zle. A preto...boli ste odsúdený a uznaný vinným zo šírenia abstinenčných príznakov...na odobratie nohy. Do 2 týždňom slobodno podať odvolanie.
Napíš svoj komentár