Takmer som začala nenávidieť sneh... Tie rozchody a straty priateľov hlavne v tomto období. Všetko sa to viaže na isté maličkosti.
Toľko ľudí odo mňa už odišlo. Aj tí najlepší priatelia. Zostala som sama ako kôl v plote s jedným notebookom a Birdzom. A už som takmer zabudla, aké je to rozprávať o svojich pocitoch.
***
Chýba mi jeho teplá ruka, nezištné dotyky. Zvykli sme si spolu spievať a kresliť si somariny po pokožke. Posielali sme si dlhé a úprimné dopisy o našich tajných myšlienkach...
Vedel ma dojať k slzám, ale taktiež mi spôsobiť nezastaviteľné záchvaty smiechu.
Mala som skvelého priateľa. To priateľstvo bolo pre mňa viac ako láska. Aké šialené mi to teraz príde... Lenže on sa zaľúbil. A postupne na mňa celkom zabudol.
***
Niekedy neviem, čo je skutočné a čo je iba ilúzia. Človek niečomu verí niekoľko rokov a ono to zrazu jedného dňa jednoducho zmizne.
A tak tu sedím sama, s krásnym snehom, čo bolí...
Spomínam na všetko, čo bolo...
Horúca slza
Je mi smutno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár