Ale za dni tohto týždňa som spracoval toľko myšlienok a spomienok, že to muselo spáliť dáke obvody v mojom mozočku. Sledoval som, ako popri našom nudnom chodníku do školy pribúdajú tí malí, žltí poslovia jari. Bádam v zákutiach pamäte, ale nemôžem sa rozpamätať ani na jeden, ktorý by som za posledné roky videl. Vtedy bola cesta do a zo školy len betón.
Alebo skôr moja cesta bola len betón.
Závoj puberty bol v štýle urbanizmu. Akosi som zabudol na časy, kedy som o uzavreté priestory nemal záujem a najväčším potešením nebolo zrichtovať sa dade v podniku, ale cítiť vánok vo vlasoch (nosieval som ich na 3mm =D) a počuť šuchot lístia pod nohami. Na doby, keď sme hneď po príchode zo školy prášili s klincami, sekerami a bohvie čím všetkým ešte do lesa stavať bunkre alebo v roli partizánov vybojovať dáku bitku proti hnusným nacistom.
Nebol som veľkým obdivovateľ flóry, vždy ma skôr ťahala fauna, ale i tak som mával rád ležanie v tráve a náťahy obsahujúce jedine vône kvetov z lúky. Zavrieť oči a cítiť, ako ma obrastá mach, ako po oblohe tiahnu oblaky, ako sa mozog zastavil. Je počuť len hlboké nádychy, jemné, pomalé údery srdca a orchester vtáčích umelcov, snažiacich sa prehlušiť jeden druhého.
Fúú, akoby som tam bol... Asi by to chcelo osviežiť spomienky.
V poslednej dobe totiž ležiavam iba na posteli v hlave s inou trávou, ktorá sa síce snaží napodobniť pocit rovnakej pohody, ale nie je to to pravé orechové. Zrejme pre tú „vôňu“ otvorených šprotov v tomato sauce a susedovi, ktorý ma za potrebu peckovať si všetky hity od kapely Rubín(nič v zlom ale je to hrôza... dedinská kapela na spôsob senzusu).
Čaro intráku!
Ale teraz, keď som uvidel prvý podbeľ, akosi moja duša pookriala. Musel som pri ňom zastať a vystúpiť z davu náhliaceho sa zo školy. Až som bol hrdý, že som sa separoval od tých ignorantov a šiel si za svojím smiley:, aj keď to bol len kvietok pri chodníku.
Musel som si ho pozrieť zblízka. Musel som sa ho dotknúť. Ja neviem prečo. Neviem čo ma k nemu tak ťahalo, ale bolo to úžasné. Zrazu akoby zo mňa niečo vyšlo a na to miesto zavítala jar.
Óó patrí vám vďaka, vy, čo ste postavili naše intráky, tam kde sú. Vďaka tej lúčke, čo na ňu čumievam z okna sa cítim tak nemestsky i keď som vo veľkom meste.
Vďaka aj za ten chodník, ktorý sa aspoň snaží tváriť, že prechádza prírodou. Každý deň tohto týždňa som si cestou po ňom pripomínal časy detstva. Dokonca tak intenzívne, že som nestihol semestrálku odovzdať.
Hmm čo už, myslím že za tie dva body za omeškanie to stálo.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
@titusik no jasné to je klasika možno telefonovala cez handsfree... my sme sa takto vo vlaku bavili na tetách ktoré preberali ako výhodne nakúpili
inak ďakujem pôvodne to malo byť niečo iné ale nakoniec sa to takto vykryštalizovalo
inak ďakujem pôvodne to malo byť niečo iné ale nakoniec sa to takto vykryštalizovalo
3
Vykryštalizovalo sa to veľmi dobre, mne sa to páčilo, až ma to zatiahlo do doby, keď som bola denne obklopená prírodou. Och, lúka a potok, detstvo...
Teraz zatiaľ nič, aj ja chcem svoj prvý podbeľ.
Teraz zatiaľ nič, aj ja chcem svoj prvý podbeľ.
4
Ja cítim jar na svojom priváte snáď každý jeden deň. Vždy, keď si neskoršie večer idem na okno alebo na balkón zapáliť poslednú cigaretu, tak otvorím okno a nadýchnem sa... a vždy mi aspoň 5-10 minút trvá, kým si konečne potiahnem, alebo zapálim, pretože... vdychujem.
Vzduch jari je neopakovateľný, ten proste človek nikdy neoklame. A boli sme s kamoškou minulý štvrtok v parku a tam rástli doslova záľavy malých fialiek, do ktorých, keď sa oprie vietor, tak nimi voňajú desiatky metrov naokolo.
Ach, jar
Vzduch jari je neopakovateľný, ten proste človek nikdy neoklame. A boli sme s kamoškou minulý štvrtok v parku a tam rástli doslova záľavy malých fialiek, do ktorých, keď sa oprie vietor, tak nimi voňajú desiatky metrov naokolo.
Ach, jar
5
@sarah_whiteflower prečo si to kazíš cigaretou?? =D... teraz keď sa oteplilo aj ja mám stále okno otvorené a počúvam vtáčiky dokonca som cestou objavil divú čerešňu a aké má púčiky už... fakt jediné štastie že mám okno aspoň na akú takú prírodu otočené, teraz som pri ňom stál a len tak zízal na rozkvitnuté bahniatka a už sa mi vôbec nechce ísť na anglinu
6
No prečo: veľmi jednoduchá odpoveď je, že som fajčiar no
Ja mám z okna privátu výhľad na celú Nitru, ale pod nami je kopa rodinných domov, takže úplne super vec
Ja mám z okna privátu výhľad na celú Nitru, ale pod nami je kopa rodinných domov, takže úplne super vec
7
Napíš svoj komentár
A opísal si to veľmi pekne