Tieto prázdniny.
To mal byť čas kedy som sa chcel rozhodnúť ako ďalej. Nájsť sám seba. Už som bol unavený zo svojho chovania, myslenia a neustále blbších a blbších nápadov.
Potreboval som sa zlomiť. Buď na stranu, kde sa pozbieram a nielen kvôli rodine, ale aj kvôli sebe začnem byť „normálny“ alebo na stranu, kde sa tomu poddám a pred všetkými problémami prosto niekam ujdem.
No čas utekal a ja som si rozhodnutie posúval na neurčito. Popravde, bál som sa.
A tak už v strede septembra, kedy som už nastúpil na pomaturitné a zároveň poslal prihlášku na VŠ, kamarát vymyslel chatu. Vraj kým sa zas nerozlezieme po intrákoch. No tak budiž.
Jeden z partie už ale odcestoval, tak zavolali bývalú spolužiačku. Nebol to zlý nápad. Rok sme sa poriadne nevideli a tak je vždy o čom pokecať.
Boli sme štyria chalani a ona. Až na jedného chalana všetko bývalí spolužiaci. Začalo to bežne. Poobedný príchod a také to pripravenie chaty na večer(je to ozajstná chata, nie taká 5min od dediny).
Pomedzi to sme si struhli tej našej „srandy“. Ona ale radšej pila. A chlast hral opäť hlavnú úlohu. A zas, tak ako vždy hlavného záporáka. My(chalani) sme sa celý čas dobre bavili. Smial som sa tak, že ma začínali poriadne bolieť rebrá a ostatní na tom boli podobne, len ona sa s nami nevedela zladiť a jej poznámky väčšinou moc nepobavili, skôr zmiatli. Keď sa už zotmelo tak, že do lesa sme nevideli desať metrov, radšej sme zaliezli dnu. Trampoty s divou zverou nám nebolo treba. A tam to začalo. Uzavretý priestor, my už celkom dobré stavy a ona sa preslopávala za hranicu, kde pamäť ešte zaznamenáva. Vtedy sa z toho začínala stávať presná situácia z tých béčkových, amerických, teenagerských filmov. Chalan čo s nami do školy nechodil, bol presný prototyp toho „hustého týpka“. Ťažké názory, reči čo on všetko už zažil a pod., no proste žiaden dôverný typ, ale na chate sa s ním dalo... To čo tú chatu kazilo najviac bola ožratá, bývalá spolužiačka. Poznáme sa deväť rokov a vždy som ju bral ako super kamarátku. Nebola sprostá, dalo sa s ňou vydržať, zabaviť, proste bola pre mňa kamarátka za ktorú dám ruku do ohňa. Ale čo tam predviedla ani nedokážem popísať. Posledný rok učila v škôlke a teraz neviem či to môžu malé deti človeka tak zmeniť alebo som ju len ja za tých osem rokov v škole tak slabo spoznal. Dostala sa do konfliktu s „hustým týpkom“, kvôli somarine. Odvtedy bola ako vymenená. Začala sa chovať ako totálna čaja z tej najnižšej cenovej. Afektovaným hlasom si vydobýjala pozornosť a tie jej story na ktorých sa nikto nezasmial vždy doložila niečím ďalším a ďalším(o pravdivosti toho som neraz pochyboval). Mám sestru prváčku a keď ma chce vytočiť chová sa rovnako.
„Aléé veď vieš akóó... Som bola vtedy s nimi, tak sme sa ožrali, som grcala... A ten kokot, som ho hneď poslal do piči...“
Z úžasom som stripovaný počúval tieto drísty a rozmýšľal, čo sa jej ráno spýtam. Ale to najhoršie len malo prísť.
Jej vojna s „hustým týpkom“ prebiahala tak, že sa vysmievali z prešľapov toho druhého a keďže u nej absentoval rozum ľahko ju vo všetkom zhodil. Zo začiatku som bol na jej strane. Predsa len je to kamoška a poznáme sa dlhšie, ale ako noc pokračovala zisťoval som, že ono to je vlastne cudzia osoba. Jemu prišlo zle tak grcal čo ju dostalo na koňa. Posmešky a blbé poznámky sa len tak sypali.
Tak si šiel chalan radšej zapáliť aj s ostatnými dvoma a nechali ma s tou kravou dnu. Ja som sedel v starom foteli, nohy vystreté pred seba a užíval si ticho, kedy nemala na koho pindať.
Ona chodila hore-dole a nakoniec sa rozhodla, že si sadne mne na kolená(lavica, 3 stoličky a gauč boli voľné). Ja som si ju vôbec nevšímal a kým som zaregistroval čo robí bolo neskoro. Padla do prázdna a rukou zhodila plný kýbel vody. Rachot jak sviňa a všade kvantá vody. Na to dobehli z vonka a ONA PIČA, aby nestratila tvár rýchlo vykríkla: „aaa si rozlial!“ Ja som ešte stále sedel v tej fotelke, no keď som toto počul kleplo ma.
Len pre to, aby sa pred chalanom udržala na koni dokázala zahodiť za hlavu naše deväťročne „priateľstvo“ a doslova ma predala za kýbel vody z bonga!! To bol pre mňa šok! Jeden z najhorších pocitov, aké som kedy zažil. Kombinácia sklamania, zhnusenia a hnevu ma zaplavila od končekov prstov až po končeky vlasov. Hneď sa mi v hlave vynorilo ako pár hodín pred tým kecala o kamarátstve a že je rada, že má takých kamošov ako sme my. Ani brvou nemihla, o ospravedlnení ani nehovorím, proste pokračovala akoby ona nič nespravila. Ja som sa nezmohol na slovo. Postavil som sa a hľadajúc handru vstrebával všetky tie pocity. Moc sa to poriadiť nedalo, ale voľačo sme porobili a musel som ísť na cigu aj ja. Nefajčím, no musel som!
Nebolo až toľko hodín, no ona bola na šroty a hviezdila ďalej. Keď som sa vrátil, akurát podkladala do krbu a nadrbala tam polien, že šlo dvierka urvať. Tak som k nej išiel a poslal ju do rite, že to všetko dosiera. Hneď som bol kkt, vraj nič neviem, oni majú taký krb doma. Nadávala mi aj predtým, ale bral som to ako alkoholový prešľap. Teraz ma to už urážalo. Zopakoval som jej nech vypadne a jednu som schytal. Ale nie facku. Rovno päsťou. Ak bolo to prvé šok na toto slová hľadám ťažko. Ale bol to koniec!! Koniec s ňou. Vypadla si zas zapáliť a my sme ostali dnu. „Týpek“ sa smial a nechápal no zvyšný dvaja, ktorí ju poznali rovnako dlho len mlčali a nasilu sa usmievali. Nechápali sme. Stala sa z nej doslova kurva. Všetky tie narážky, posmešky, dokonca aj ten afektovaný smiech, tak dáko si predstavujem platenú spoločníčku.
Bolo mi z nej na grc. Keď sa vrátila rovno sme jej povedali nech ide spať a ja som šiel zas von a plakal.
Úplne zničila môj svet. Svet, kde som veril, že ak ja sa k niekomu správam slušne a som ochotný za neho dať aj ruku do ohňa, on sa ku mne aspoň bude správať slušne. Mal som kamarátstva, ktoré postupne ochabli lebo som sa viac venoval takýmto. Ľutujem to. Hrozne to ľutujem. Ale som ponaučený.
Zvyšok noci sme predebatovali pri krbe a keď ostatní zaspali, ja som nemohol. Prijal som si mať pero a papier, aby som si tie otrasné pocity mohol zapísať a nikdy nezabudnúť, ako ma jedna sprostá, zabrzdená krava ponížila pred sebou samím.
O ráne škoda hovoriť. Vybalia sa, ako voda z toho kýbla. Ešte nás zdrbala, že jej nepomáhame hľadať mobil a neupratujeme dosť rýchlo, pretože ona chce ísť domov.
Nepamätala si nič, no to ju v mojich očiach neospravedlňuje. Alkohol z nás nerobí iných ľudí. On len odbúra tú škrupinu, to pozlátko zábran, slušnosti a morálky a ukáže holú skutočnosť.
Tá jedna noc mi však dala veľa a nakoniec som za to vďačný. Preplo ma!! Videl som tam ľudskú dôstojnosť tak pošliapanú a opľutú, že to bolo ľúto mne a ten koho to malo mrzieť si to ani neuvedomil a zhadzoval sa ďaľej. Tá noc mi ukázala, že zo známych si robím priateľov, až príliš ľahko. Tí dvaja bývalí spolužiaci čo tam boli mi to ukázali. S tým kýblom to pochopili a aspoň trochu ma morálne podržali. Oni sú tí priatelia za ktorých sa budem biť. Pre nich obetujem čokoľvek. Dúfam, že v nich sa nemýlim.
Tá jedna noc mi ukázala smer. Ukázala mi, že moje zásady stoja za niečo. Že to ako sa snažím žiť má cenu. Že, keď budem mať problém budem sa mať na koho obrátiť, ku komu sa utiekať.
Umrelo tam jedno kamarátstvo, no vzišla z toho chuť, nový impulz, nový zdroj energie.
Ja musím dať tie školy, aj keby sa neviem čo dialo. Už len kvôli rodičom a blízkym, ktorí stoja za mnou, držia mi palce a podporujú ma.
A keď raz možno budem mať deti, urobím všetko pre to, aby z nich vyrástli PORIADNI ĽUDIA!!
Prosím aj vás, ak budete vychovávať deti vštepte im trochu cti, porozumenia a slušného správania, aby takých ľudí, ako som tam ja musel zatratiť bolo čo najmenej.
Ďakujem
= )
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
meredithgrey
26. 9.sept. 2011 09:19
má to cenu !hug
2
je smutné,že niekedy nás až tá zlá skúsenosť nasmeruje "správnym" smerom.
je mi to ľúto.ja si tiež v poslednej dobe uvedomujem,že som bojovala za priateľstvo,ktoré sa rúti do záhuby.po desiatich rokoch,ach.
je mi to ľúto.ja si tiež v poslednej dobe uvedomujem,že som bojovala za priateľstvo,ktoré sa rúti do záhuby.po desiatich rokoch,ach.
3
práve sa niečo také deje v mojom okolí, hoci sa to netýka rovno mňa. kamoška si od seba odstrkuje pomaly každého, kto jej za niečo stál za tie tri roky, čo sme na VŠ. Celkom sa mení, ako keby to ani nebola ona a možno sme ju ani riadne nepoznali.
A tohto som sa vždy bála. Že si niekoho zamilujem a ten ma sklame a ja som tiež človek, čo sa vie prichytiť jak kliešť a ak ma niekto násilne vytiahne zo seba, som otrasená.
A tohto som sa vždy bála. Že si niekoho zamilujem a ten ma sklame a ja som tiež človek, čo sa vie prichytiť jak kliešť a ak ma niekto násilne vytiahne zo seba, som otrasená.
4
s tým, že alkohol z nás nerobí iných ľudí, len ukazuje špiny a trhliny v našich charakteroch a s tým,že si robíš zo známych kamarátov až príliš ľahko-úplne súhlasím a chápem ťa...
buď vďačný za tú kravu,veď aké úžasné myšlienky a názory ťa po tej noci prepadajú..
buď vďačný za tú kravu,veď aké úžasné myšlienky a názory ťa po tej noci prepadajú..
Napíš svoj komentár