„Čože?“
„Slušnosť káže pozdraviť prichádzajúceho.“
„A aký pozdrav je pre teba?“
„Aký len chceš. Použi tvoj najobľúbenejší.“
„Ahoj!“
„No vidíš a ani to nebolelo.“
„Často si potrpíš na takéto ceremónie?“
„Občas.“
„Na teba by to povedala málokto.“
„Ľudia navravia všeličo. Never všetkému.“
„Ale...“
„Áno?“
„Nič len ma to prekvapilo. Takto som si to nepredstavoval.“
„A ako si si to predstavoval?“
„To neviem. Možno som čakal že to bude rýchlejšie.“
„A chcel by si to tak?“
„Nie.“
„Nemusíš sa báť . Kľudne sa vyrozprávaj.“
„Tebe?“
„Bojíš sa, že neudržím tajomstvo?“
„Niečo také. Nemám chuť sa zverovať niekomu ako si ty.“
„Ale ja dokážem pochopiť všetko. Zverilo sa mi už nespočetne veľa ľudí. Nebol by si prvý a určite nebudeš posledný.“
„A čo chceš vedieť?“
„Haha, vypočujem si hocičo, čo máš na srdci.“
„Neviem o ničom čo by som chcel teraz preberať.“
„Mne chceš klamať? Prečo?“
„Ja neklamem!“
„Ale, ale obaja vieme, že je to tak. Čo ťa ťaží?“
„Nič!“
„Hmm a čoho sa teda bojíš?“
„Nebojím sa! Rozumieš!“
„Spoznám, keď mi ľudia klamú, ale u teba netreba veľa. Všetko to máš napísané v očiach. Stačí pohľad a tvoja duša ostane ako na tanieri.“
„Tak načo sa ma na to pýtaš?“
„Vidím tvoj strach, tvoju zúfalosť, tvoj vnútorný nepokoj, ale chcem počuť z čoho si taký vydesený.“
„Ani neviem.“
„Vieš to veľmi dobre. Som to ja čoho sa bojíš?“
„Ani nie. S tebou som sa stretával skoro každý deň, zvykol som si.“
„Toto mi ešte nikto nepovedal. Zaujímavé“
„Zaujímavé? Veď si všade. Ja som skôr prekvapený, ako neskoro sa stretávame.“
„Do teraz ešte nebol ten správny čas.“
„A teraz už je?“
„Čo myslíš?“
„Dáš mi aj odpoveď, či budeš klásť len otázky?“
„A čo chceš vedieť?“
„Aké to je?“
„Myslíš stretnúť sa so mnou?“
„Noo...
„Ty sa ako cítiš?“
„Celkom OK len som trošku napätý.“
„A máš byť prečo?“
„Veď vedľa mňa stojíš.“
„Vravel si predsa, že si ma stretával denodene.“
„Ale nie osobne.“
„A je ti to nepríjemné?“
„Ani nie.“
„Tak prečo mi nechceš povedať čo ťa ťaží?“
„Bojím sa, že som nedokázal splniť čo som mal. Že som premárnil šancu.“
„To posúdia druhí. Máš predsa rodinu a priateľov.“
„Áno, ale veľa som im ublížil.“
„A zavrhli ťa?“
„Nie.“
„Tak vidíš. Ukázal si mnohým ľudom, že sú dobrí a že vedia pomáhať.“
„Ale ja som im to nedokázal vrátiť, lebo som hrozný sebec a vždy som myslel len na seba a svoje problémy.“
„A zavrhli ťa pre to??“
„Nie! Vždy sa mi venovali.“
„Tak si to objavil.“
„Čo som objavil?“
„Otvor myseľ.“
„Čože?“
„Prečo ťa tí ľudia neopustili?“
„To neviem. Asi ma mali radi.“
„A stále si myslíš, že si premárnil šancu, keď si spoznal takých ľudí?“
„Ja neviem. Mal som pre nich spraviť viac. Mal som byť lepším priateľom.“
„Možno. Ale ako som povedal: akým si bol priateľom posúdia druhí.“
„Mrzí ma to.“
„Už sa tým nezaoberaj. Poznali ťa a aj napriek tomu ťa mali radi. Asi to nebolo až také zlé.“
„Ale bolo. Nikdy som im nepovedal čo všetko pre mňa znamenajú.“
„Škoda.“
„Strašne ma to mrzí.“
„Už je čas. Poď!“
„Môžem sa ešte niečo spýtať?“
„Vieš o tom, že si tú poslednú otázku minul na otázku? Ale pýtaj sa.“
„Mohol by som ju ešte raz vidieť?“
„Myslím, že nie. Spomienky ti nestačia?“
„Ale naživo je to iné.“
„A čo by si jej povedal?“
„Všetko.“
„Aj tak to nepôjde. Mal si len otázku, nie želanie. Ak pre teba toľko znamenala, mal si jej to povedať už dávno.“
„To som mal. Mal som to povedať mnohým. Dúfam, že oni to dokážu a urobia svet okolo seba krajším a štastnejším. Ja som zlyhal.“
„Nie tak celkom. Ak ťa mali radi ničo na tebe bolo.“
„Aké to tam je?“
„Brzdi! Mal si len jednu otázku.“
„To pôjdeme celý čas mlčky?“
„Samozrejme, že nie.“
„Tak aké to je?“
„O tom nehovorím. Tam uvidíš akým si bol človekom.“
„Mám z toho trochu zimomriavky.“
„Nepoznám ten pocit.“
„A kde je čierna kapucňa a kosa?“
„Nemôžeš veriť vštkým rozprávkam čo si ľudia vymyslia. Na odchode nikoho netreba strašiť. Každý dostane to, čo si vyslúžil v živote.“
„Už sa tak nebojím. Myslím, že to zvládnem.“
„Teraz si ma pobavil. Nemal si moc na výber. Ísť musíš tak či tak.“
„Ale začínam byť zvedavý.“
„Tak poď. Trochu sa prejdeme. Môžeš sa ešte pýtať.“
„Skúsim............... och bude mi to tu chýbať... “
.
.
.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matejced
26. 2.febuára 2011 18:31
Zaujímavé. A napínavé. Nevedel som, čo od návu čakať, to je na tom to super
Napíš svoj komentár