prerastáš ma,
premáhaš moje pokusy,
nútiš žiť podľa teba,
pri tom zaprieť samého seba,
opustiť to v čo som veril,
zahodiť všetko o čom som kedy sníval,
vychutnať čaro okamihu nehľadiac na to čo prinesie,
byť tu len pre seba opustiť všetko svoje presvedčenie,
zanechať všetkých a všetko a žiť len pre svoje snenie.
Ja,
to nechápem,
svet tak nevidím,
chcem žiť pre druhých,
oni nech sú mojím svetom,
svetlom za ktorým pôjdem sveta kraj,
nech nájdu vo mne potešenie a radosť,
teba chcem spútať a nepustiť viac z reťaze,
aby si nemohol viac myslieť rozhodovať nasadiť ti oťaže,
zabudnúť že si existoval a byť aký som si sľuboval.
Tak spútaj a skry, no spojenie je navždy.
Kým budeš Ty, Ja sprevádzam tvoj krok každý.
Spolu sme a spolu večne budeme,
kým jeden neurčí kam padneme...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár