Otázka... a odpoveď na ňu je bežné klišé, ako v škôlke... no predsa, keď mu je zle, nie? No dá sa to tak pochopiť..., ale kedy nadobudne človek práve takýto stav nevoľnosti a ako, je už dosť individuálne a predsa rovnaké...
Napríklad, človeku sa chce vracať, keď je v stresovej situácii a nevidí východisko...keď cestuje Mhd, natrepanej viac ako v haringárni...keď je v šoku...a aby sa nezabudlo , tiež po požití väčšieho množstva alkoholu...no nie je to vždy iba tým...
Ľudská psychika je niečo extrémne krehké a zložité...a každý človek má okolo seba istú pomyselnú hranicu, ktorú nie je dobré prekročiť, je to neviditeľná vzduchová bublina, ktorá nás udržiava vo vákuu pred nechceným dotykom iných, často cudzích ľudí...niekedy vám však bublina rýchlo a nechcene praskne, najmä v už spomínanej MHD, kde sa lepí telo na telo a vy máte pocit, že sa musíte stiahnuť alebo újsť s krikom, príde pocit úzkosti a hneď vás aj napne, najmä počas leta.
Ľudské dotyky sú buď príjemné alebo tiež nie.. záleží od osoby, ktorá sa vás dotýka, dotyk väčšinou prímeme od nám známej osoby, pri cudzích nás až trasie... čo tiež vyvoláva pocit napnutia brušných svalov.. najmä ak sa na vás nalepí starý chlípnik, na ktorých mám napríklad ja veľké šťastie...ale to nie je najhoršie...
Najhorší je pocit, že vás doslova napne, keď vás chce objať niekto z rodiny a vy to nemôžete zniesť... a radšej by ste fakt už objali starého deda ako nejakého pokrytca, čo vám ničí život... čo už, aj taký je svet...musíme sa s tým popasovať, ale je to popravde strašné...
Takže asi sa radšej zamkneme po čase do kobky a pre takýto pocit nevoľnosti, budeme jesť uhorky s nutelou... to aspoň nie je tak deprimujúce, ako spomienky na nepríjemné dotyky...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.