Ja, stratený, znudený človek,
ktorý nato ešte ani nemá vek.
Som už strácal nádej,
problémov mal v hlave habadej.
Rutil som sa do záhuby
strácal svoje mladé časy, svoje záľuby!!!
,,Ach prišla spása,
toje krása!!!“
V správnu chvíľu padol anjel strážny z neba,
Objavila sa tam len tak z čista jasna.
Stála tam ona, očarujúco krásna,
Stretol som teba,
teba, tú ktorá odletela z neba.
Nechýbali jej žiadne krásy,
ach, tie nádherné blond vlasy,
tie oči sťa vytvorené z oblohy
hodné diablovej dohody,
úsmev ako milióny hviezd žiarivý
v srdci mojom spaľujúco hrejivý.
Moje bezdušné telo naplnila radosť
vrátila sa ku mne dávno stratená mladosť.
Prišla si sem ako hosť?
Láskou som bol v tej chvíli premoknutý nakosť
a dúfal som, že povie, nie!
Neba som už mala viac než dosť.
Zaľúbil som sa, si moja láska,
moja mala modrooká
milovaná zlatovláska.
Aj líščiatko ak chceš,
budem ťa milovať navždy
ak aj ty mňa tiež.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár