S premočenými rukami, jemne podopretým osudom, pošliapanou dušou a vyžmýkaným srdcom.
Nevládze.
Už naozaj.
Nevládze.
Nehrá to.
Teraz nie.
"Zase plačeš?"
Nie, hrám sa, že prší. Idiot.Pomyslela si.
"To kvôli tebe" začula hlas z vedľajšej izby,ktorý bol venovaný jemu.
Už dosť.
Choďte preč. Kdekoľvek. Na koniec sveta a tam sa zabite. Je mi to jedno. Oberte sa o vlastné životy, zničte si aj to posledné čo máte, zabudnite ako chutí úsmev.
Len odíďte.
Prosím.
Pekne vás prosím.
Nechajte mňa, aj môj pozostatok duše.
Krehkej duše.
Rozbila sa.
A plače.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár