On, ja, lavička a song Call me maybe..... snívala som o takom dni dosť dlho a on prišiel. Tak som si ho užívala neuveriteľne dlho až kým náš vzťah neupadol do bezvedomia a nedalo sa svietiť. Buď sa odpojíme od hadičiek, ktoré nás väznili alebo sa budeme tváriť aj naďalej že žijeme a pravda bude iná. Rozhodla som sa pre to prvé riešenie. Či bolo správne? Neviem. V tej chvíli som to tak cítila a chcela takže pravdepodobne to najsprávnejšie. A potom som sa pár dní motkala bez duše až kým sa na mňa neusmial iný ON. A vrátil mi úsmev tam, kde jeho tieň dávno nezablúdil. Ale, nie je to tak ako si myslíte. On zadaný a tak trochu prelietavý a ja, flirtuchtivá, ale zdržanlivá. No každé jeho slovo či úsmev a pohľad ma potešil tam niekde v hĺbke duše a chcela som uveriť tomu, že to myslel vážne. Ale vždy som vedela, že nemyslel a som pre neho len jedna z tých všetkých. Bol si vedomý svojej ceny a dával nám to patrične najavo. I napriek tomu ma NIEČO ťahalo stále k nemu... A vedela som, že žije pre inú,ale akýkoľvek jeho záujem bol pre mňa víťazstvom.
A keď si odo mňa vypýtal číslo, bola som v siedmom nebi.... prvé čo som spravila, naťukala som smsku mojej najlepšej kamoške aby bola informovaná...Len škoda, že som ju neposlala jej, ale jemu....
Sama som zvedavá čo sa bude diať ďalej...a možno vás budem informovať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
perfebshar
15. 7.júla 2012 17:24
Niečo také sa stalo aj mne, ale bez tej sms na konci
Napíš svoj komentár