Chytila som ho.
Ne(o)pustila som ho.
Na krídlach ustatých motýľov nás odvialo kdesi do neznáma. Spoznala som iné , nové motýle žmurkajúce na mňa tykadlami a ja som zostala v pomykove rozmýšľajúc, ktorý bude ten pravý pre mňa, ktorého krídla toho vydržia viac, ktoré vsiaknu čo najviac sĺz, pohltia úsmevy a znásobia šťastie. A tak som mávala rúkami a krúžila na lúke ako víla, hrala sa s mojimi motýľmi. Každý z nich chcel byť ten jeden a mňa neprestával opúšťať smiech a dobrá nálada. Cítila som ich všade. Dotýkali sa ma svojimi jemnými pazúrmi a šteklili ma pri srdci. Hrali sme sa na schovávačku a vznášali sa ľahkosťou jarnej trávy, navštívili sme mnoho miest a boli sme aj v siedmom nebi Vy nie?
Tak teraz už viete prečo zaľúbení cítia motýlikovskú prítomnosť v bruchu? Veď bez motýľov láska nie je láskou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár