ked sme po dvoch hodkach pocuvania o luckinom psovi KONECNE dorazili do nemeckej,vsetci sa na nas pozerali. jednak sme mali (opat)najvacsie a najnovsie auto,zase prisli posledny,a potom som s nimi bola ja,co nikto necakal.ved ja, cukrova babika z mesta a tri dni bez elektriky ?proste ma podcenili ked brasko s ocom postavili stan,obehla som vsetky zname aj nezname tvare,lubos vytiahol gitaru. nasi fotrici pod vedenim homera uz boli pekne v liehu,takze sa okamzite pustili do spievania ruskych pesniciek.my sme si isli zahrat futbal, a potom som sedela pri ohni s luckou a tominom a grgali sme. mne to islo najlepsie,tomas sa az hambil za svoje chabe zvuky o 12tej sme usudili,ze by bolo na mieste ist spat,vzhladom na to,ze mame pred sebou 30kilakov.Spanok nam rusilo chrapanie neznameho clena nasej posadky a vlaky
rano som sa na vodu strasne tesila,pripadala som si strasne dobra a skusena,lebo minuly rok sme sa ani raz nevykupali.voda bola haluzne dravo rychla,lebo jej bolo malo tak trcal kazdy sutrik.vyskala som ,smiala sa,proste som si uzivala adrenalin.po 20tich kilakoch sme mali vsetci otlacene zadocky a minimum energie,tak sme zastavovali pred kazdym campom a cakali na homera,ci mozme alebo nemozme hodit pauzicku....
ked sme raz takto marne zastvili,rozhodli sme sa niektorych pustit pred nas(co sa neskor ukazalo ako doost velka chyba),lebo sme nestihli upadlovat dost prudku zatacku s velkym a strasidelnym kamenom po boku. Jasne,ze sme ho romanticky zasiahli a potom sa prevratili...co bolo horsie,noha sa mi zamotala do spagatu,ktorym sme mali poprivezovane flasky k lodi (pre taketo pripady). ked som nohu konecne vymotala a vystrcila hlavu von,jedine co som videla, bola nasa lod ako sa na mna ruti,tak som zaliezla s5 pod vodu .pokusala som sa zachytit o kamene,ale voda ma o ne akurat tak omlatila,mala riadnu silu. Potom som sa nejakym zazrakom dostala z vody na breh.to uz sa na mna vrhli vsetci ucastnici zajazdu,a zacali ma susit a pytat sa ma,ci ma nieco neboli.fotrici pochytali nase veci,uuplne vsetko,este aj moj balzam na pery disappointed:ktory je odvtedy este viac zvlhcujuci) ,dali sme na seba suche veci a slo sa dalej.
Po dakom tom kilometri som zacala trosku hlbsie uvazovat,co sa vlastne stalo. A co sa mohlo stat,keby som sa tej lodi neuhla,keby padnem napravo(na ten kamen) a nie nalavo,keby som nevymotala nohu. Rozplakala som sa,a uvedomila som si,ake krasne je zit a aka som za to vdacna.Viem,znie to gycovo a otrepane,ale ked to zazijete na vlastnej husacej kozi idu z toho huge zimomriavky.
Cestou sa este vykupala polovica lodi,ale oni sa len prevratili,nebolo to take huste a adrenalinove ako u nas. Ked sme dorazili do campu,postavili stan,povesali mokre veci,zistili sme,ze zmizol oco. Tak som sedela aj s hladnym Tomaskom pri ohni a kecali sme,co mi pomohlo...bola som totalne psychicky aj fyzicky na dne. Ale potom sa zjavil oco s taskami od mekaca,co ma zachranilo. Tomaskovi som nechala cibulu ,ktoru s radostou zjedol(!) a pozorovali sme homera ako vari polievku(francuzsko-brokolicovo-kuraciu),ktora chutila prekvapivo dobre.
Nasledujuce dva dni ubehli v pohode,rychlo,vdaka Tomovi haluzne a ani nevieme ako dostali sme od homera nalepky´Hronsky Vlk´ a sli sme domov.
Som rada,ze som tam bola.Dost ma to posunulo dalej(odveslovala som dobrych 50km...ale aj inak) ... a nabuduce idem zase
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
AAA splav ruluje
nechapem preco tu nebol zadny komentar...
tak som to tak nemohol nechat!