Už som aj zabudla, aké to je keď vás niekto miluje.. Keď už nikto nezavolá sám od seba, ani nenapíše. Toľko krát sa pýtam sama seba, milujem ho ešte? Neviem, viem iba že mi chýba. Cítim len prázdnotu, nič viac. Mám jeho tričko na sebe, a rozmýšľam čo asi tak robí. Chýba mi jeho smiech, ktorý ma vedel vždy rozosmiať. A ako ma vedel rozčúliť kvôli kravinám

Ja len dúfam, že sa cíti dobre. Necítim nenávisť, len smútok. Už je menší, ale nestratil sa. Myslela som, že pár mesiacov stačí na to, aby mi už mysľou nebehal. Viem, že nezabudnem, nechcem naňho zabudnúť. Možno by pomohlo: Klin sa klinom vybíja. Ale kde je ten klin?

Niekedy by som chcela vrátiť čas, ale pomohlo by to? Bolo by to teraz iné? Asi nie.. Ale veľa vecí by som spravila inak. Takže tá "prvá láska" už je preč. Cítim, akoby som s ním prežila niečo v minulom živote. To je na prvej láske najkrajšie, že si myslíme, že bude trvať večne. Toľko zážitkov a spomienok. Snáď sa o pár rokov len nad tým pousmejem

Ale stále nestrácam nádej, ak ešte stretnem svojho vyvoleného tak si ho už nedám


Neviem či už ubehlo "toľko" rokov, ale usmievam sa. Pekné vidieť niečo, čo človek napíše, keď je osamelý.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár