Najprv by som objasnil pojem "prázdniny" a čo všetko k nemu patrí. Prázdniny - približne dvojmesačný oddych od tej zákernej veci na "š" často strávený s kamošmi, prípadne na brigáde, podľa toho komu sa ako chce. Je to čas, keď sa objavuje bezstarostnosť v očiach... A práve s touto poslednou vetou tieto prázdniny akosi neladia.
Prešiel mesiac, a akosi som si uvedomil, že som nič neurobil tak ako som plánoval, že premrhávam svoju mladosť tým, že som stále doma a tak podobne... ( to som nepovedal ja, to otec, ale v duchu som s ním súhlasil...) Som ten typ, čo nemá veľa priateľov, ale tí, čo mám, sú naozaj výnimoční a nevymenil by som ich...
No skrátka k mojim plánom... Pôvodný úmysel bol teda už keď som si neplánoval nič na brigádu lebo som lenivý, priznám sa... tak som si myslel že aspoň už keď nie každý, tak každý druhý deň sa pôjde von, aby bolo o zábavu postarané, veď koniec koncov, nikto neplánoval dovolenku, alebo výlet mimo mesta...
Spočiatku to vyzeralo super, chodievali sme von nad moje očakávania, každý deň, bavili sme sa, proste dokázali sme upustiť chvíľu od krutej reality. Tak sa to ťahalo deň za dňom... Síce je pravda,že ma to časom trochu nudilo, ale myšlienka, že som s tými, na ktorých mi záleží ma nútila myslieť na iné veci.
No potom sa to zmenilo. Neviem či to bolo presne zo dňa na deň, alebo postupne, to už nie. Nemám predstavu čo sa to porobilo, ale prestávali sme spolu chodievať von. Ja som to tak nenechal. Som od prírody tvrdohlavý ( čo sa niekedy hodí, ale väčšinou je to na škodu ) a tak to aj dopadlo... Začal som chodievať von sám, bez nich, a to mi prinieslo nový pohľad na svet.
Verte mi, keď si človek občas niekam vyjde sám len tak, aby sa proste nenudil doma, získava úplne iný pohľad na vec, a všíma si okolo seba vecí, ktoré by za normálnych okolností ľahkomyselne prehliadne. Postupne som získaval nový obraz skutočnosti a pomaly hlbšie a hlbšie sa do mňa zabáral ľadový nôž zvaný, vlastne ani neviem jeho meno, má veľa mien.
No skončilo sa to happyendom. Teda no neviem či sa to končí, či sa to všetko ešte len nezačalo, ktovie. Vo chvíli najväčšieho zúfalstva si na mňa spomenuli tí, ktorých mám tak rád, a vyhnali zo mňa toho démona, čo ma zožieral zvnútra. Bola to veľká životná skúška, no ja som ju absolvoval, dokázal som sa s tým vyrovnať, premôcť pocity, premôcť samého seba.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
denishka3
7. 8.augusta 2008 17:15
jeeej no toto si pekne napisal fakt
Napíš svoj komentár