Dlho som rozmýšľal aký nadpis bude najlepšie vystihovať tento blog a rozhodol som sa pre tento. Týmto blogom chcem oznámiť, aká strašná bieda a aká biedna životná úroveň je v menších mestách...
Úplne normálny deň. Budík zvoní, vstávam klasicky, o deviatej. Preskočím nudnú fázu obliekania, jedenia a tak ďalej a dostanem sa k podstate veci... ako by som to opísal : Ľudská nepozornosť je nekonečná. Aleto už kopírujem výrok môjho veľmi dobrého kamoša. Ale čo už, keď je to tak. No proste išli sme von do mesta... nemalo to byť nič extra, koniec koncov málokedy je to niečo extra... hrozne sa nudíme.
Zašli sme na bagetu... odmysleli sme si že si nás tam skoro nevšimli ako keby sme tam ani neboli... No nakoniec neviem či chtiac či nechtiac si nás proste všimli a chvalabohu, po pár minútach sme si vykračovali vonku s bagetou v rukách. Kamoš musel byť skôr doma, mal ešte nejakú robotu neznámeho charakteru a tak sme sa rozhodli že sa nebudeme dlho poflakovať a rovno sme si sadli do jedného nemenovaného podniku za účelom objednať si kofolu.
Účel sme naplnili. Objednať sme si objednali, ale to bolo asi tak všetko. Čakáme, čakáme... prešlo päť minút, desať... Po dvadsiatich minútach sme stadiaľ odišli " nasucho " čiže sa na nás vykašľali úplne. Niežeby mali nejak extra veľa zákazníkov... Usúdili sme ale, že buď majú nejakú vážnejšiu poruchu vnímania, alebo na nás jednoducho zabudli. No nech bolo ako chcelo... My sme ako inšpekcia v utajení
Zaprisahali sme sa, že už tam nevkročíme ak majú taký prístup, aký majú. a vtedy prišla kamošova hláška s nepozornosťou. V tej chvíli som bol v takom stave, že som sa na tom dokonca zasmial... Verte či nie, vyznelo to dosť komicky. No a ja som si pomyslel : Keď nemajú hanby vykašľať sa na nás, tak sa vykašleme my na nich a bude to také vzájomné.
Žijeme proste v dobe, kde keď niekto nemá styky, nedostane nič, ani kofolu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.