Nemohúcnosť....

Začalo to nevinne.... v spánku.... Otvorím oči a chcem sa prevratit na bok...neide to..... Zabranuje mi v tom príšerná bolesť.... zaspím v bolesti.. Rano sa prebudim a zistujem ze bolest neprešla vyžaruje od chrbtice do celeho tela.... S vypätím všetkých síl sa mi podarí vstať s postele... Pomaly sa došuchcem do kuchyne... Verdikt, ktorý mi je od začiatku jasný, matka vraví nahlas : Zasekol sa ti nerv nikde dnes neideš.... To mi až tak nevadí, ved je predsa škola....a vela toho nezameškám.... Matka telefonuje s ortopedom.... Dnes je utorok a predo mnou je posledný výkend kedy mozem byt s mojou vyvolenou kým mi na tri mesiace odíde preč... Ortopedov hlas sa mi nepáči.... Že vraj 3-5 dní...... TO JE ZLÉ... mám strašné predtuchy...... Neistota, ktorú začínam pociťovať je strašná..... Netuším či budem do výkendu v poriadku .... A aj keď beriem lieky.... nemôžem to vôbec ovplyvniť...... Mám chuť sa modliť.... tá chuť je velká ..... ale premáham ju.. už veľa krát som sa modlil.. vtedy to nepomohlo.... musím sa sám snažiť vzoprieť sa zlej nálade..... A ak sa mi to podarí pomôže mi aj vyššia moc... V to dúfam...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu