Konečne som si vystrel chrbát,
lahol na zem
a uvedomil si krásu tisícok hviezd.

Pri pohľade na tú bázeň
mi však zmizne
bezprostresná radosť z očí.

V cudzej zemi,
bez tvojho dotyku,
ležím sám.

Pár krokov obdial
počuť veselenie kamarátov.

Prečo mi však ani jeden z nich
a ani všetci spolu
neprinesú do srdca pokoj a mier?
Preco to dokážeš len ty?
Prečo len pri tvojom dotyku
privieram štastím viečka?
Prečo teraz nemožem spať?
A prečo vlastne kladiem tieto otázky?

Veď odpoveď obaja poznáme.

 Báseň
Komentuj
 fotka
tinka23  21. 9. 2008 14:16
ach zlatko...vy dvaja ste takí krásni a to môžem povedať aj keď ju vlastne ani nepoznám
Napíš svoj komentár