Práve som sa rozhodla! Obliekla som si svoje obľúbené hnedé tričko farbou pripomínajúc starý hnedý strom a rifle čierne ako uhlie. Sadám si na schody a obúvam si čierne kanady. Tresnem dverami a rozbehnem sa dolu schodmi.
Dolu schodmi sa ako dračí dych ťahá ťažká a drahá vôňa „krásnych“ princov a princezien, ktorým nikto z nás nesiaha ani po členky. Ich veľavážená“ nadutosť im nedovoľuje pozdraviť sa ani odzdraviť ľuďom, o ktorých si myslia, že sú niečo menej ako oni. Z ich betónovej vežičky ich nie vždy zachráni ten pravý princ, na ktorého vždy čakajú.
Vo vchodových dverách sa míňam s jednou z princezien. Pozdravím sa ľuďom sediacim na lavičke pre betónovou kockou. Začínam cítiť úľavu, že znova opúšťam betónovú barikádu a vraciam sa späť...
Vo vzduchu lietajú oči bosoriek, ktoré zachytia vždy a všetky situácie a udalosti, ktoré rozpitvajú ako vrah svojú obeť. Okoliu spôsobujú viac škody ako úžitku. Ich krištáľové gule ľuďom veštia falošné proroctvá a vždy zachytia aj každého okoloidúceho. Krištáľové gule si leštia viac a častejšie než svoje zubné protézy.
Začínam kráčať po betónovom asfalte smerom k mojej voľnosti. Horúci betónový asfalt ma núti kráčať ešte rýchlejšie a rýchlejšie. Ako som vyšla, stále cítim nalepené oči na mne. Oči, ktoré pozorujú každý môj krok, každý nádych či výdych, každý odviaty vlas či mihnutú mihalnicu, každý pohyb môjho umoreného tela z tohto botónového väzenia.
Siréna policajného auta dáva na známosť celej betónovej kocke, že na blízku je ďalší nechytený lúpežník. Sú to zákeráci, ktorí chcú dobro len pre seba a chcú sa obohatiť o to, čo závidia druhým a čo oni sami chcú. Z vykradnutej pivnice sa ozýva tichý plač starej okradnutej paní. Plač zapríčinil práve nechytený lúpežník, ktorému je lepšie niečo ukradnúť a ublížiť ako si ma na to zarobiť a mať zo seba dobrý pocit.
Obchádza ma hlučná siréna. Temný a mrazivý pocit prechádza celým mojím telom. Už zase cítim nepokoj a občasnú hystériu vo vzduchu. Prechádzam okolo obchodu s televízormi a elektronikou.
Blúdički so svojimi dobre mienenými radami vyletujú z LCD prijímačov, plaziem, rádií, bulvárnej a inej pornografickej tlače nám predvádzajú taký incest s touto škriekajúcou beštiou. Ich malé deti sa rodia ako nebezpeční piráti a zlodeji duší.
Len pokrútim hlavou, dám do uši slúchadlá, zapnem naplno hudbu a bezmyšlienkovite kráčam k mne známemu smeru. Nič iné nechcem vnímať len to, kam idem. Moju známu cestu, kde chodím vždy, keď chcem byť voľná a slobodná.
Škrekot a smrad nad betónovou kockou sa rozbíja na štyroch pevných majákoch okolo, ktorých poletujú biele holuby a rozprávkové víly. Majáky svojím svetlom ukazujú správny smer a cestu.
Končí asfalt a betónové väzenie, cítim trávu, preskakujem žblnkujúci potom a už ho vidím... To je to Miesto! Miesto, kam sa stále rada vraciam je čisté, nepoškvrnené a stratené. Nemôže tam vstúpiť len tak hocikto. Aby si mohol vstúpiť na toto miesto, nestačí ti len dobre srdce a čisté myšlienky, ale potrebuješ aj veľký kus odvahy a odhodlania. Začiatok cesty musí každý nájsť sám, ak by každý vedel, kde je, už by to miesto nebolo také čarovné a perfektné. Každý z nás sa nachádza za diabolskými betónovými stenami, kde je nám rozkázané čo, kde a kedy máme robiť ako sa kde správať a sme uväznení v betónových škatuliach, kde väčšinou pociťujeme úzkosť, na ktorú sme už tak zvyknutí, že už ju neberieme na vedomie. Ale ak konečne naberieme odvahu a prebojujeme sa cez chladné diabolské betónové múry, ktoré väznia našu osobnosť, dostaneme sa na miesto nám úplne cudzie. Miesto, o ktorom sme ani nevedeli, že vôbec môže existovať. No cesta, ktorá ku nemu vedie, je náročná a nie každý ju dokáže zvládnuť. Musí prejsť údolím zla, ktoré má veľa nástrah. Toto údolie zla sa skladá z rozličných úsekov, pri ktorých sa až zastavuje rozum.
No keď zvládneme túto púť, dostaneme sa na nádhernú a nepoškvrnenú zem, posiatu rastlinami rozličného druhu, špecifickou vôňou každého z nich a ku dokonalosti už len nádherný spev vtáčikov, hmyzu a ostatnej zvery. Keď som tu, cítim sa slobodná, výnimočná a s úľavou na duši.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár