Aby na mňa lupene kvetov padali,
Tak ako keď na Vianoce sneží.
Neskoro však prišla som na to,
Že Vianoce každý deň nebývajú.
Zrazu zachvel sa mi zrak
A ja rýchlo pochopiť musela som,
Že koniec je mojím kvetovým snom,
Pretože lupene už pre mňa neostali.
A keď som sa stihla upokojiť,
Rozhodla som sa ísť von, do slnka jesene.
V prvom kroku môjho rozhodnutia,
Začal na mňa snežiť nežný biely sneh.
V okamihu ihneď pochopila som,
Že ak dnešok nevyšiel podľa snov,
Výjde zajtra nový, farebnejší,
A možno práve on to napraví.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár