Keďže som jeden z tých, čo pravidelne všade meškajú, rozhodol som sa aspoň dnes nemeškať. 6:45 stojím pred školou, kde nieje nikto okrem mňa a spolužiaka, čo som po ceste vyzdvihol. Čudujeme sa veru, čo sa to deje, žeby ten výlet nebol dneska?? "Je dneska štvrtok, že?" pýta sa ma Ďuro. "Jasné že je." odpovedám mu a ďalej sa nervózne obzeráme. Behom pár minút tam už je celá naša skupina, tak sa ukľudníme. No keď vidíme prichádzať náš autobus... "OMG!! To čo je za vyj*banú šrotku?!" počuť zozadu... "To ísť linkou, ma to víde lacnejšie a určite to nebude taká sk*rvená Karosa zhrdzavená!" pridá sa ďalší spolužiak. Mno holt, škola nemá peniaze na klimatizovaný Mercedes. Neochotne nastupujem do busu a hľadám dobrý flek pri okne. Našťastie sa bus plní odzadu, tak schytám miesto v druhej rade, hneď za profkami. "Ste všetci?" pýta sa profka a po krátkom prerátaní vyrážame. Cesta nás čaká dlhá, tak nasadím slúchadlá a zaspávam.
Zobúdzam sa asi 20km pred Blavou. Šupnem do seba kex a obzerám sa cez okno, či nieje vidieť niečo zaujímavé. A ľaľa ho, napravo máme Bratislavský hrad, nad hlavou kaviareň UFO, pod zadkom Dunaj a naľavo Aupark. Fíha, či ti to je ale pekná, táto Blava. Za pár minút dorazíme k Inchebe a vystupujeme. Zadky zdrevenelé, nohy stŕpnuté a xichty ospalé. Ale len čo dorazí ďalší bus všetci spozornieme. "Tý vado." ozve sa z davu keď z busu vystúpi asi dvadsať sexi stredoškoláčiek. "Aj oni sú tu na elektro expo??" nechápavo sa pýta jeden tretiak. "Nie ty k*kot, tu majú nejakú beauty výstavu, aha, kukaj hentam." ukazuje mu ďalší na neďaleký bilboard.
"Okej, zoraďte sa mi tu do kruhu a počúvajte." zvoláva nás profka. "Tu sa stretneme presne o dvanástej, nieže budete meškať." dopĺňa a vydávame sa cez parkovisko do Incheby. "Naša výstava je v týchto halách na prízemí. Na poschodí je beauty a ezoterika, ale to je za príplatok." upozorňuje nás keď sa už pomaly rozliezame po budove.
"Šak tu dokopy nič neni. Len samé svetlá a blbosti, ten EloSys minulý rok bol lepší." hovorím Ďurovi a ten pritakáva. "Aha, je ešte len pol jedenástej, to máme hodinu a pol ešte do zrazu. Pome do Auparku, to je kúsok, omrkneme hudobniny a ptm o dvanástej miesto do Auparku pojdeme do mesta." navrhujem Ďurovi a ten súhlasí. Berieme ešte jedného spolužiaka a odchádzame z Expa. Vonku na parkovisku stretávame ďalšich troch a opúštame areál. Na polceste nás však opúšťajú a vracajú sa späť. No čo už, pokračujeme bez nich. Keď dorazíme do Auparku, po pár minútach nám volajú, vraj profka kázala zhromaždiť šetkých, výstava je slabá, ide sa nakupovať. "A sakra, teraz rýchlo a nenápadne späť, kým nezistia že tam už niesme.
"Nemusíte mi nič vysvetľovať, viem kde ste boli, všetci traja máte dvojky z chovania." oznamuje nám profka po príchode. "Spolužiaci vás bonzli." dodáva a celá skupina sa vydáva smerom na Aupark. "Aj tak nám ich nedá." šepkám Ďurovi. "Oveľa väčšie prúseri boli v Poprade či Košiciach, a aj tak z toho nič nebolo." mlčky pritakáva a pochoduje ďalej.
Po dorazení do Auparku nám určuje profka že o druhej pri bráne bude zraz a púšťa nás dnu. "A čo teraz? Pojdeš teda so mnou do toho Muničáku?" pýtam sa Ďura. "Nie, čo si?! Ak by na to prišla, vieš jaký poj*b by z toho bol? Choď si sám ak chceš, budeš aspoň nenápadnejší." odpovedá mi. Po krátkom neúspešnom presviedčaní odchádzam teda sám smerom do mesta. Pešo si netrúfam, síce mám napísanú trasu, no aj tak by to trvalo dlho. Tak kupujem dva lístky a busom odchádzam do mesta.
Vystúpim presne oproti predajni, a napochodujem dnu. Bože, koľká krása. Cítim sa jak v nebi. Prichádzam k pultu a obzerám zbrane povešané na stenách. Pýtam si dopredu vyhliadnutý tovar a platím. Po opustení obchodu znova nastupujem na bus a veziem sa až pred Aupark. A ešte mi ostáva hodina. Paráda. Volám Ďurovi kde je a idem dnu. Ukážem mu nakúpený tovar a vydávame sa na prehliadku Auparku. Hneď si to namierim do kníhkupectva, možno budú mať knižku čo zháňam. Náhodou majú posledný kus, aj keď na nete už písali vypredaná. Okamžite ju beriem a vyberiem sa na prehliadku zbytku obchodu. Aj tak už mi veľa času nezostáva. Po polhodinke bezcielneho túlania sa znova nastupujeme do busu a odchádzame. Vyberiem mobil, nasadím sluchátka a zapínam internet. Čeknem facebook, pokec a zapínam birdz. Klikám na blog, pridať nový...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár