Kluci mají vagínu a holky penis 1.

Stručne: Čo sa stane, keď sa Hawran zobudí v tele Šteňatka?
Upozornenie: Prvý pokus o ,,poviedku"
Dodatok: Kurzíva sú myšlienky.


Tma. Hudba. Čosi tvrdé pod vankúšom. Chvíľu po prebudení som sa úspešne snažil ignorovať čoraz hlasnejšie vyhrávajúci mobil.
,,Kto mi zmenil zvonenie budíka? A prečo je tak zima?“
Pohol som nohou a kopol do niečoho mäkkého, čo sa zamrvilo a zavrčalo. Odkedy mám ja pri nohách vrčiace chlpaté niečo? A ako sa to, nech to je čokoľvek, zobralo na intráku?
,,Počkať, tu niečo nesedí. Kde vlastne je ten blbý mobil? –našmátral som rukou čosi, čo som identifikoval ako zdroj rámusu, a stláčam tlačítko. Teda, myslel som, že stláčam- odkedy mám dotykovku, ako má aj Ivi?“
Konečne otvorím oči. Fosforekujúce hviezdičky na stene, z druhej strany bzučiaci a svietiaci počítač. Ivina izba, Ivina posteľ. Niečo je veľmi zle. WTF?
,,Čo mi to padá do očí? Veď také dlhé vlasy ešte nemám! Vysvetlí mi niekto,čo sa deje?"
,,Ivankááá, vieš, koľko je hodín?“ -počujem z chodby známy hlas Ivinej mamy. Mal by som vstať, a ísť ju zobudiť. O päť minút. Zatiaľ zistím, čo sa stalo.
,,Ivo, vstávaj, nebudem ťa budiť každú chvíľu!“
,,Presne tak, Ivi, čas vstať, a vysvetliť mi, čo sa deje" -sadol som si- prečo mám holé nohy, vlastne lepšie, kde mám svoje chlpy, moje nohy?! A prečo mám namiesto boxeriek nohavičky, a vôbec... Prečo mám prsia?!!!!“ –väčšina normálnych chlapov by sa tejto skutočnosti potešila, ale uznajte, tesne po zobudení vo frajerkinej posteli zistíte, že máte jej prsia, určite by vám nebolo všetko jedno.
V dverách sa objaví Ivina mama, inštinktívne si prehodím cez seba paplón.
,,Ivanka, deje sa niečo?“
,,Prečo so mnou takto hovorí? Veď ona spí vedľa v izbe.“
Moje mlčanie našťastie prešlo tým, že som len teraz vstal, nie je nezvyčajné, keď tesne po zobudení nereagujem, takže sa v dverách otočila a ja som sa rozhodol, že zistím o čo ide. Slovo do bitky! Znovu som odkryl paplón a pozrel sa na dôverne známe nohy. Ivine nohy! A ja s nimi dokážem hýbať! A nielen nohy, ale aj ruky, aj vlasy sú jej! Aj to červené tričko, čo mám na sebe, a to pod ním, čo ho vydúva je jej!
,,Snívam? Blúznim? Drbe mi? Také veci sa nestávajú ani v blbých amerických komédiach, určite spím, a toto sa mi len sníva.“
V diaľke čosi tlmene buchlo, na čo pes s radosťou zareagoval zúrivým brechotom, tak možno to nie je len sen.
,,Alex, ticho!“ –a poslúchol. Mňa nikdy neposlúchal. Ale prečo môj hlas znie úplne ako jej? Smer kúpeľňa, zrkadlo, to potrebujem, aby som zistil, či si mám rezervovať miesto v Pezinku, alebo nie. Vstal som a rozhliadol sa po izbe. Ešte aj v Hirošime bol väčší poriadok. Niekedy by si tu mala upratať. Všade niečo, ale žiadna známka mojej prítomnosti, uvedomil som si počas plavby do kúpeľne. Zažnem a s obavami pristúpim k tej veci, ktorá takto po ráne dokáže pri pohľade na seba vyľakať.
,,Ííí, boha! Niečo sa vážne posralo!“ –zo zrkadla na mňa ospalými vyjavenými očami hľadela moja strapatá, neporiadne odlíčená Najmilovanejšia.
,,Ivi, ty tu čo robíš? Teda nie, čo tu ja robím? Hm?“ –samozrejme, žiadna odpoveď na nevyslovenú otázku, čo by som čakal, od zrkadla, však?
,,No nič, rozmýšľaj Hawran, či Ivi, či čo si. Si v prúseri, takže, čo budeš robiť?“ –spýtal som sa sám svojho hermafroditického ja.
,,Čo by si robil?“.-odpovedalo mi Ja s menšou časťou hysterky a plnšou chladného rozumu, ktorý v tomto tele občas chýba- ,,zastúpiš ju v každodennom živote, si chlap, to zmákneš ľavou zadnou!“
,,Áno, som chlap! Ivino okolie, teš sa! Dostaneš príučku, ako to vyzerá, keď ženskú vezme do ruky chlap!“
A tak som sa plný odhodlania do dobrých skutkov rozhodol urobiť všetko pre to, aby sa nič divné neudialo. Pobral som sa teda do jej izby, že ju/sa oblečiem. Lenže, to by šlo príliš ľahko, keby v tom nebol žiadny zádrhel. Momentálne to bola jej skriňa, ktorá sa zubami nechtami bránila, aby zo svojich bezodných útrob nedajbože nevyvrhla niečo s výstrihom menším ako po pupok. Nakoniec som jej vybral pekný tenký svetrík s dlhým rukávom, na to moje tričko Hammerfall (metalheart sa nezaprie) a moju mikinu Motörhead, aby náhodou stále nepôsobila nedostatočne asexuálne.
,,Vyobliekaná by bola/by som bol, teraz je narade čo? Čo robia ženské? Maroš, mysli!“
Namaľovať, to je ono! Smer kúpeľňa.
,,Niekoľkokrát som videl, ako sa to robí, na tom predsa nie je nič strašné“
Teória je pekná vec, ale prax druhá. Som rád, že nevidela, čo sa s jej tvárou deje. Za výsledok by som si zaslúžil prinajmenšom obrovské zaucho a kopanec do mojej najlepšej časti. Nehovoriac o niekoľkonásobnom pokuse o vypichnutie očí špirálou.
,,Ivanka? Budeš tam dlho?“
Ešteže jej telo bolo na také situácie zvyknuté, ja by som asi v okamihu dostal infarkt.
,,Mama, fuck!“
,,Nie, už som hotový, teda, hotová“ –zapípal som roztraseným hlasom. Vybehol som z kúpeľne, dúfajúc, že si zošity nachystala už večer.
,,Kde má tú jej všepohlcujúcu tašku?“ –visela na kľučke dverí, ako vždy.
,,Ok, mám všetko? Mobil... Kde mám mobil?“ –ako na zavolanie pípla sms-ka.
,,Aký magor už len môže o takomto čase posielať sms-ky? Mimochodom, koľko je hodín?“
Magor, čo posiela sms-ky napísal z môjho čísla, čas 6:58. Najvyšší čas vypadnúť z domu.
,,Počkať, nemal by som ju, teda seba nechať hladného“ –takže ešte do kuchyne.
Boh žehnaj jej mame, ktorá mala včera oslavu, takže ostali chlebíčky. Samozrejme s horčicou, tú nemala rada, ale nech, teraz tu vládnem ja! Zhltol som dva, zapil čajom, ktorý (dúfam) jej mama spravila pre mňa, pozdravil a hybáááj stíhať elinu.
Cestou dolu kopcom mi dvakrát vypadli kľúče vďaka mojej úžasnej bunde s deravými vačkami.
,,Aspoň viem, že ich jej mám zašiť“ –pripomenul som si bohujúc.
Kontrola času ukázala, že mám dve minúty na to, aby som stihol. Poznáte Murphyho zákony? Však jeden z nich hovorí aj o tom, že keď sa najviac ponáhľate, všetko sa pokašle? Ostávala mi posledná zákruta, keď sa mi zázrakom vyzula topánka, čo skoro spôsobilo, že sa milá Ivi roztiahla v plnej kráse na mokrý asfalt.
,,Do piče!“ –neovládol som sa, neuvedomujúc si, že za mnou išiel postarší manželský pár, ktorý mi uštedril ten najostrejší, najopovrhujúcejší pohľad, akého boli dedko s babkou schopní. Ivi si na nich bude musieť dávať pozor. Pozviechal som sa, pohľadal, čo všetko mi zase vypadlo a hajde, tentoraz už naisto zmeškať električku. Vyrútiac sa za zákrutu som už len zvonenie pri odchode.
,,Čo všetko ešte poseriem?“
Tak som si v kľude dokráčal na zastávku, strčil do uší sluchátka a hľadal niečo počúvateľné, čo ponúkal obsah jej telefónu.
,,Tokio Hotel nie, nejaké blbé techno tiež nie, hmm, dala si tu pár Evergrey, za to ju musím pochváliť“ –hovoril som si, keď ma napadlo prečítať si rannú sms, ktorú som si poslal očividne sám.
,,Maros?! Si tam? Urcite vies, ako to myslim. Tu som ja, Ivi, co sa do prdele stalo?! Co robis? Dufam, ze si neostal doma, ak hej, migaj do skoly, a nie ze mi urobis nejaky pruser! Ivi.“
,,No, očividne sme si vymenili telá. To nie je dobré, tak to nemôže ostať! Ja nechcem mať kvapavku!“ –do tohto uvažovania ale prišla ďalšia električka, takže jediné, čo som mohol robiť bolo to, že som si konečne pustil hudbu a pohmkával som si melódie (viem, robiť by sa dalo omnoho viac užitočnejších vecí, ale nemal som na to chuť. A som si skoro istý, že Ivi, keby dopanikárila, by robila to isté, alebo niečo podobné).
,,V škole bude všetko fajn, nakoniec ju skamarátim aj s jej spolužiačkami, ešte mi bude ďakovať. Teda, dúfam. Hm, škola. Tam ešte bude zábava. Aké má vlastne hodiny?“
Prehrabávajúc sa v taške – všetkonoske pomedzi zošity, papiere, obaly od čokoládových tyčiniek a naozaj nechcite počuť cez čo všetko ešte som narazil na tabuľku, ktorá by rozvrhom mohla byť.
,,Bingo! Takže, prvá jeee... Biológia. S Danom. No fajn, som mŕtvy. Ona ma zabije, keď sa vráti do vlastného tela. Bude sa prepadať od hanby, keď ho uvidí. Nuž, život je sviňa, ale na mňa nemá. Okej, Slovanet, vystupujem. Havran, drž si palce.“
A s povzbudivými myšlienkami a rozhovorom starého schizofrenika som sa pobral už známou cestou k jej škole. Boh, alebo kto, ma opatruj.

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu