Kde by sme boli, v tom šírom poli-
mínovo-bojovom nášho žitia?
Keby niet silných, neprávom mylných
vodcov, čo vedia aj cítia.

Kde by sme stáli, na čo sa hrali?
Bez istej ruky na vlastnom ramene,
Veľkí aj malí, vždy sme tam mali
tých, čo majú srdcia, nie kamene.

Kráčame vpred, sajúc si jed
z rany, kam štipol nás život
Hľadáš pomoc? "Tak sa len otoč"
šepká ten večný záchranný pilot

Za nami letí, berie zo sietí
v ktorých sme uviazli v bezhlavom behu
"Pre svoje deti, na cestu svietiť
budem vždy, aj z druhého brehu!"

Chytení v pasci, visiac na vlasci,
ktorí si nad sebou striháme.
spomeň si na nich, rodičov vlastných.
"Sme navždy tu, čakáme, chytáme"

Aj keď raz spadneš a nájdeš sa na dne,
Zdvihnú ťa, oprášia, objímu.
Lásku nekradneš, tak keď si sadneš
Nájdi si hodinu na vlastnú rodinu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár