Kde by sme boli, v tom šírom poli- mínovo-bojovom nášho žitia? Keby niet silných, neprávom mylných vodcov, čo vedia aj cítia. Kde by sme stáli, na čo sa hrali? Bez istej ruky na vlastnom ramene, Veľkí aj malí, vždy sme tam mali tých, čo majú srdcia, nie kamene. Kráčame vpred, sajúc si jed z rany, kam štipol nás život Hľadáš pomoc? "Tak sa len otoč" šepká ten večný záchranný pilot Za nami letí, berie zo sietí v ktorých sme uviazli v bezhlavom behu "Pre svoje deti, na cestu svietiť budem vždy, aj z druhého brehu!" Chytení v pasci, visiac na vlasci, ktorí si nad sebou striháme. spomeň si na nich, rodičov vlastných. "Sme navždy tu, čakáme, chytáme" Aj keď raz spadneš a nájdeš sa na dne, Zdvihnú ťa, oprášia, objímu. Lásku nekradneš, tak keď si sadneš Nájdi si hodinu na vlastnú rodinu. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj