V dúhovkách priateľov sa zračila neha, šibalský zápal v ich úsmevoch behal. Pravdili tajomstvá zbierané dňami, sľúbili nemožné: "vždy budeme s nami!" Na dlaniach milencov ostali čiary, pocit čo spájal však zaostal v diali. Zarástli v srdciach spoločné chodníky, šliapané nimi, ňou, ním, napokon nikým. Do vrások priateľov čas úctu vyryl, keď požiarmi skákali, keď stud oboch pýril. Prvá o prvom už vedeli všetko, sek chyby však delil ich klietkou. Z pamäti Prvej spomienky bledli, Prvý to nevedel, dodýchal v tie dni Keď vietor rozfúkal citový popol, nemala nikoho, nikoho vôkol. Blog 2 0 1 0 0 Komentuj