Ráno prvá hodia slovenčina. Niekto klope. V tom sa otvoria dvere a bol tam môj milovaný a zároveň jediný. Prišiel ku katedre a na koľko sedím pred katedrou dal mi lístok : “ PRÍĎ VON MUSÍM SA S TEBOU POROZPRÁVAŤ A NIEČO TI DAŤ” nevedela som čo tým myslí. Ešte keď bol v triede a rozprával sa s učiteľkou, som sa vypýtala na WC-ko ale z wcka sa nič nekonalo. Počkala som ho a hneď som skončila naňho nasledovala pusa. A po puse náš rozhovor, v ktorom mi povedal, že už sa nebudeme môcť stretávať, že jeho rodičom sa to nepáči. Nakoľko je on zvyššej spoločnosti. Mňa to bolelo jeho to bolelo tiež. Ale už sme nemohli nič robiť. Ako mi to povedala ja som sa rozplakala a odišla od neho preč. Nechcela som ho už viac vidieť. Lebo kebyže ho vidím smiať sa tak ma to bude bolieť. Prešiel celý deň a znovu som ho stretla zo slzami v očiach som sa ho opýtala prečo. On mi nevedel na to odpovedať stale hovoril len dookola, že za všetko môžu len jeho rodičia. V tom momente som myslela len na jedno na dobrú opijaš. Proste bol to človek, ktorého som nadovšetko lúbila a nakoniec sa stane toto.
Moje srdce predsa bilo len a len preňho pre jeho nežné slová pre jeho krehkú lásku. Všetko bolo aý veľmi krásne na to aby to trvalo večne. Po našom rozchode nasledovala nenávisť a odpor knemu. Neboli sme dlho spolu a predsa to bol chalan, ktorého som lúbila a on lúbil mňa. A nakoniec nám to prekazia jeho rodičia.
Prišlo ku dnu keď som bola doma úplne sama na nič iné som sa nezmohla len sa dobre opiť. Mama vedela, že som sním chodila len nevedela, že som sa sním rozišla. Keď prišli domov našli ma v silnom bezvedomí. Tak som musela ísť do nemocnice. Keď som sa prebrala rodičia tam neboli ale bol tam on. Jeho slová boli take jemné. Počula som len : zlatko moje prečo si toto spravila, ani nevieš ako ma tým trápiš, prečo si to urobila. Rozplakal sa. Nevedel, že som hore, a že počúvam ako to hovorí. Držal mi roku a zároveň bol opretý o moju ruku hlavou a plakal. Druhou rukou som mu pozdvihla hlavu. Pozrel na mňa a rozplakal sa ešte viac. Mňa to veľmi bolelo, že som zranila ďalšieho človeka. Ale aspoň vedel čo to je keď on zranil mňa.
Vten deň sme sa dali znovu dokopy len som mu musela slúbiť, že to už nikdy viac nespravím. Aj keď sme už neni spolu. A niekedy mám chuť to zopakovať. Ale viem, že by som tým neublížila len sebe ale viacerým. Najradšej by som bola sním ale keď nevie obetovať lásku a vzoprieť sa rodičom tak stoho nič nebude.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jankus252
23. 10.októbra 2010 20:17
Veľmi pekné...
Napíš svoj komentár