Tak isto to bolo aj počas dnešného rána. V stredu som bol prihlásený na ďalšiu skúšku. Času na učenie bolo dosť, vlastne ho bolo dosť aj na prípadné opakovanie. Samozrejme, podľa plánu som sa ráno začal učiť. Všetko prebiehalo príjemným, rýchlym tempom, tak som si povedal, že tú skúšku by som relatívne mohol zvládnuť aj v pondelok (zajtra).
Optimistické vízie sa začali postupne vytrácať paralelne s oblakmi, ktoré pomaly pokrývali oblohu. Aká symbolika!!! Sivý tieň reality na mňa doľahol približne o 11:30, pri 35 strane zo 178. Rýchlo som sa preto rozhodol konať. V priebehu 30 sekúnd som na svojom notebooku otvoril AIS a zo všetkých síl som sa snažil odhlásiť z pondelňajšej skúkšy... Márne! Limit vypršal, obloha bola pokrytá mrakmi, vrany lietali nízko nad horizontom... Skrátka, žiadna šanca nápravy! Odriekal som posledné modlitby k rôznym božstvám. Nič!
Je 15:22... strana 50... Myšlienkové operácie...
Asi to nestihnem. Vlastne v žiadnom prípade to nestihnem. Píšem blog, som znudený, nechce sa mi. Čo iné mi ostáva? Prichádza odhodlanie (je stále zamračené...). Skúsiť to môžem (bude to dlhá noc). Nechce sa mi (musím).
Slnko pomaly zapadá za obzor aj keď, vlastne, ho takmer nie je vidieť (ale je to pekná figúra). Pokračovanie blogu príde zajtra po skúške. Teda, možno, ak sa mi bude chcieť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár