neverim na piatky 13teho a podobne kraviny such as cierna macka cez cestu alebo rozbite zrkadlo. a vcera sa mi vsetko to, co si o takych bezpredmetnych veciach myslim, potvrdilo.

mala som asi jeden z najkrajsich dni, ake som za posledne, velmi dlhe obdobie prezila vo stvrtok, po spracovani informacie o avizovanom adkovom skusani ( mna vyvolava obzvlast rad, celkovo on rad skusa. najviac sa mi pacilo ked vyvolal za hodku 17 ludi, z toho dal 15 5-tiek a este skonstatoval ako dobre to stihol, fakt mi bude chybat ), som sa rozhodla, ze by nebolo od veci dat si take studijne alebo regeneracne volno. napisala som to trom mojim holkam a teraz rozmyslam preco som to nenavrhla aj psovi-oscarovi. moja domka samozrejme vbez akehokolvek premyslania (vsak ani velmi nema cim tuto zivotu obzvlast nebezpecnu cinnost vykonavat) povedala ÁNO a v jej hlase bolo citit tolko radosti zo zivota, ze by to potesilo aj jana smreka takze v piatok sme sa stretli v nasom cervenom šípe (nove autobusy sad) a naplanovali, ale len velmi povrchne, nas piatkovy den. vystupili sme na prvej bajkalskej ( ta blizsie k polusu ), kupili hygienicke vreckofky, kedze mam alergiu a momentalne aj nejaky zapal v hrdle a listky.

cakali sme na vhodnu elektricku, pricom sme nevedeli ktora je ta spravna, nastupili na najsympatickejsiu a pocas cesty riesili kam vlastne ide. nam sa to stava pomerne casto, raz sme chceli ist od avionu na bajkalsku a nejakym zazrakom skoncili pri ekonomickej unoverzite

nakoniec nase elektrickove dobrodruzsto skoncilo az nad ocakavanie dobre a vystupili sme na SNP. nase prve kroky smerovali ako inak do mekácu na obchodnej. premyslala som, preco v roznych pobockach tejto siete rychleho obcerstvenia travim tolko casu. ved ja to jedlo odtial priam neznasam. mam rada len zmrzlinu v kornutku a kavu, ale ani ta mi nechuti. na nic som nedosla tak som to nechla tak a kupila si tu hnusnu kavu. nabudem tu popisovat, co sme robili dalej, lebo o tom napisala domka a povedla by, ze to bola jej prvotna ajdea.

budem preto pokracovat tam, kde sme sa rozlucili a to v medickej zahrade. domka sla na nivy a s uspechom tam aj trafila. ja som sa mala stretnut s luc.kou a monku v poluse a ist vybrat nasu dovolenku (vid moj predchadzajuci blog). lenze luc.ke sa nechcelo, tak som sla len ja s monkou. vstupu do priestoru nasej vybranej cestofky (vlastne je to len stolik so stolickami na chodbe polusu), predchadzalo ako inak to nase typicke: ,, a kto bude hovorit??" , ,,ty hovor!" , ,,nie ty!" , ,,a co mam povedat?" nakoniec sme nejako dohodli a pristupili k celkom sympaticky posobiacej tete v zelenom pruzkovanom tricku ao tommyho Há. zacali sme uplne inak, ako sme planovali, ale slo to. boli sme mile a pomerne ftipne, ale teta to zjavne neocenila a tvarila sa ako rajen z ou sí kalifornia, cize stale rovnako.

nevadí. vybrali sme si z dvoch destinacii, ale kedze luc.ka s nami nebola, nemohli sme to rezervovat bez jej suhlasu, takze som jej zavolala a podala infomejšn, ktore sme sa dozvedeli. neoplyvala bohvieakym nadsenim ale mne s monkou to nijak neubralo na radosti ktoru sme v dosledku realizacie dovolenky pocitovali.

mala som este asi pol hodku casu, kym mi pojde cerveny sip a rozhodli sme sa ho nejak produktivne vyuzit. isli sme sa do kina spytat na brigadu. tam nam miesto ovpovede len strcili do ruky papier, ktory sme mali vyplnit. mali sme tam nejake nejasnosti ohladom skoly, kedze o par tyzdnov koncime ale na vyske este nie sme. pre lepsi dojem sme tam napisali vysoke skoly a do dosiahnuteho vzdelania sme napisali gymnazium, co tiez nie je velmi pravda, kedze maturita nas este len caka. nevadi, snad to nebude vadit. po nasom druhom uspechu sme sli meku na zmrzku ale ja som si nedala, lebo v ten den som uz jednu mala a stacila mi. rozpravali sme sa o dovolenke, monka mi ukazala krasnu kazetu s tienmi, ktoru dostala od maminky za pisomne maturity (podotykam, ze ja som nedostala nic ) a velmi stastne holky sme boli

moje stasie a spokojnost vsak vyprchali ked som prisla houm. momka napisala ze jej mame sa to nepaci a ze mame pozriet aj niekde inde luc.ka sa na mna zas nahnevala ze som tu brigadu sla vybavit bez nej, a ze ona nam na nete hladal pre obidve. je mi luto, ze to vnima takto. ja som chcela aby sla s nami, ale jej sa nechcelo a dotaznik som za nu vyplnit nemohla. fakt ma to mrzi a v pondelok tam s nou pojdem. a nemyslim, ze by jej nejako pomohlo keby som to neurobila. v kazdom pripade PREPAC. mam ta rada

 Blog
Komentuj
 fotka
domka2  14. 4. 2007 11:00
musim ta upozornit gapka, ze lucka hladala brigadu aj pre mna, bo povodne, sme tam chceli robit my 3..ale nevadi..my uz sme sa luckou dohodli, ze tam pojdeme tugedr ..a piatok bol fakt super
 fotka
luc.ka  14. 4. 2007 17:23
ľudia v mojom okolí by už konečne mohli pochopiť, že pocit hnevu sa u mňa vyskytuje zriedkavo. keď už, tak vo forme zúrivosti, ale to len keď prehrávam a neviem nájsť, čo hľadám.



ostatným prípadom nadávam len do pocitu sklamania. a to som bola, ale tak už sa to stalo toľkokrát, že som na to zvyknutá %(
 fotka
hep  20. 4. 2007 15:30
hovorís akoby som ta sklamavala stale (
Napíš svoj komentár