no netuší, kadaľ má ísť... svet sa ju snaží opantať
svojimi skreslenými názormi o pravde:
núti ju dívať sa skaze tvárou v tvár,
zapcháva jej uši, by nečula detský žiaľ
dušičiek, čo v lone matky žijú svoju smrť...
tam, kde hrobom sa stáva kolíska života.
Panna, Ty ľalia čistá, kvet neba!
Reč básnika je nehodná opísať zázrak, čé sa v Tebe skrýva!
I najsladšie prirovnanie, čo ulahodí zmyslom, i zahmlená metafora...
to všetko je sťa bľabot dojčaťa:
náznaky slova, no vety v nedohľadne...
nuž čo robiť mám,
aby som opísal Tvoj anjelský dar?
Hľadáš si cestu v živote,
no pre mnohých si castou prave Ty!
Svojou prítomnosťou vnášaš svetlo
aj za tie najtemnejšie rolety.
Úsmev Tvoj, ten všeliek zázračný,
jemu sa žiaden objav medicíny nevyrovná!
Tvoj pohľad hamblivý, Tvoja sila neoblomná!
Si plná pozitívnej energie,
odborne Ťa nazvem "perpetuum mobile...
...lásky", ani najväčší fyzici nepochopia,
čoho si Ty schopná,
keď z toho, čo máš,
vysielaš do okolia stonásobne viac!
Neboj sa, dievčatko roztomilé,
raz prídu ťažké chvíle
a svet si Ťa bude chcieť opantať...
ukradnúť Ti perlu čistoty
a vniesť do Tvojej duše mrákoty...
ja avšak budem stále pri Tebe stáť!
Hoci som len klások vo veľkom poli,
nenechám Ťa samu v tom večnom boji
dobra a zla, pravdy a klamu,
nenechám Ťa, nenechám samu!
Najradšej by som bol, keby si bola stále pri mne:
bola by si len Moja a ja by som Ti neukázal žiadne svetské trápenie...
no čím by som sa líšil od ukrutných vrahov,
keby si bola jak slávik v klietke - samou?
NIE!!! To nedovolím!
Aby plamienok Tvojho života sfúkol môj výchor besný?!
A tak stojím obďaleč a dívam sa na dievčinu nádhernú...
Človek až vtedy pochopí, čé si má vážiť,
keď o to z nedbanlivosti príde.
Hviezda ranná, nedovoľ, aby Tvoj jas zmizol zavčasu...
buď jak kométa žiarivá...
a svoj nebeský dar daruj tomu,
ktorý spečatí lásku k Tebe slovom svoju
pred Tým, čo sa na nás z výšky díva...
Moja tajná modlitba letí k oblaku,
aby som smel stáť po Tvojom boku
po celý zvyšok života!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár