Raz išli dvaja priatelia na plavbu po rieke. Boli to priatelia ako sa patrí, ale medzi každým raz vznikne hádka. Pohádali sa a jeden z nich dal tomu druhému päsťou do tváre. Chvíľu sa na seba pozerali a potom ten čo dostal facku ich nasmeroval ku brehu. Zastal tam kde bolo blato a napísal na breh do blata; Môj najlepší priateľ ma udrel.

Zase ich nasmeroval na prúd aby išli ďalej. Chvíľu sa plavili a narazili do skaly. Loď sa prevrátila a oni sa pokúšali dostať na breh, ale ten, ktorý dostal päsťou sa dostal do víru odkiaľ nemohol vyplávať sám. Vytiahol ho jeho najlepší priateľ.

On zaďakoval a do kôry stromu ostrým kameňom vyryl;
Môj najlepší priateľ mi zachránil život.
Jeho priateľ sa na neho zamyslene díval a po chvíli sa spýtal:
"Prečo to robíš?"
Priateľ sa na neho pozrel a odpovedal:

"O tvojom zlom čine som napísal len do blata, aby to zmyla voda a tak sa na naše spory zabudlo a ja som ti odpustil. Ale to, že si ma zachránil som vyryl do stromu, na znak toho, že nám to navždy zostane v srdciach." Nakoniec sa objali a odkráčali do svojej chaty.

Podľa mňa by priateľstvo malo vyzerať takto. Hádkam sa pravdepodobne nedá vyhnúť a lepšie je pri úprimnom priateľstve povedať pravdu aj keď nemusí byť vždy ružová. No hádky sa dajú odpúšťať.
No na dobré činy by sme mali myslieť po celý život.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár