V poslednej dobe mám pocit, že som v dome a z každej strany sa ničo chystá spadnúť, neviem, čo mám chytať skôr , či utekať, alebo všetko chytať alebo výjsť von no aj ked vidím dvere, bojím sa, že ak sa rozbehnem von padne na mňa niečo po ceste von.

Je to jediný spôsob priblíženia mojich pocitov momentálne.
Okrem toho, že leto a pokoj mám už dávno za sebou, a maturitný ročník, práve prebieha, chcem mať samozrejme najlepšie možné výsledky a dostať sa na školu. Splniť očakávania, ktoré sú na mňa kladené. Skôr než riešenie vysokej školy, maturity a príjmačiek, ma zaujíma to kam sa chcem v živote pohnúť, čo robiť.

Popri tom čas plynie a ja mám pocit, že som na nesprávnom mieste. Medzi ľuďmi, ktorí mi nerozumejú a ja plná otázok a myšlienok nepoznám cestu k tomu aby sa čas neponáhľal a mala som čas riešiť aj iné veci, tie, ktoré ma zaujímajú a nevyčerpávajú natoľko.

Neviem vlastne čo mám napísať lebo mám pocit, že v mojej hlave je len nejaký chaos.

Možno poznáte ten pocit, ak sa vám počas dňa prihodí veľa nepríjemných maličkostí, žiadna z nich nie je natoľko vážna no pri tom množstve akom sa nazbierajú vás prinútia rozplakať sa a neviete, prečo vlastne plačete.

Vlastne, aj tento článok je len akýsi spôsob ako prísť na to, ktorá z tých maličkostí ma trápi najviac lebo pri nevyslovení mnohých som už na to aj zabudla, a dúfam, že pri ukončení tohto na prvý pohľad nezmyselného článku, prídem na tú podstatu ja. Áno to je mojím dnešným cieľom, možno niekto rieši svoje problémy podobne. Ja svoje pocity neviem veľmi dávať najavo a tak keď sa tam toho nazbiera viac neviem, čo je môj skutočný problém. Asi preto, že pozostáva z malých a nevypovedaných.

Rada by som nehovorila o škole, je to miesto kde smerujú moje kroky takmer každý školský deň. No, jediné čo ma v nej najviac vytáča je to, že pedagógovia sú zahrnutými množstvom učiva, ktoré majú prebrať a konečný výsledok je, že nevieme o ničom, skoro nič.
Zo všetkého sa dozvieme najdôležitejšie fakty, nemáme čas rozšíriť učivo o skutočnú podstatu a hĺbku, zaujímavosti ukryté v danom predmete. Učivo vtedy nie je zaujímavé ani pre učiteľov, ktorí tieto fakty opakujú po 100 000 krát, ani pre nás študentov, ktorí takýchto informácií dostanú za deň na každom predmete asi milión. Otázka: čo z toho sme schopní si zapamätať?... Odpoveď: veľmi málo. Ďalšia otázka: Kto si dokáže zapamätať tieto informácie? Odpoveď: ten kto pri tom strávi mnoho času doma vo svojom voľnom čase a obmedzí činnosti, ktoré sú preňho zaujímavejšie, tie ktoré ho obohatia bavia, rôzne športy, niečo v čom môže získať pocit SEBAREALIZÁCIE. Pretože v škole nemá dostatok priestoru realizovať sa a praktizovať to čo vie. Maximálne na písomkách (kde je stresovaný časom, známkou). Tí študenti, ktorí na seba neradi pútajú pozornosť, ostáva im len počúvať, čo je po 4 rokoch nie veľmi zaujímavé.

Chodenie do školy tak príde mnohým študentom ako nuda, alebo stres. Nájsť zaľúbenie v štúdiu na základe poznania, ktoré máme v škole je asi nie príliš dobrý spôsob.

Ja som študentkou gymnázia, kde sú skutočne zaujímavé predmety ale skutočne málo priestoru kde môžme robiť niečo my okrem počúvania na hodinách. Rovnako motivácia učenia sa keď po oznámkovaní z nejakých predmetov sa vaša snaha nikde neodzrkadlí. Zúfalstvo odtiaľ vedie len k tomu, že sa vzdáme.
A učitelia?...tí na vás pozerajú mnoho krát ako na neschopných. Pri stretnutí vám ani neodzdravia a podobne. Máte pocit, že ste nikto, keď sa s ním stretávate aj na ďalších hodinách počas roka.

Dobojované, je koniec roka výsledky z mnohých predmetov sú dobré, no kazia to tam tie, s ktorými bojujete celý rok a neúspešne.

Viem, nedá sa vynikať vo všetkom, to pochopí každí, okrem učiteľov, ktorí vás učia daný predmet.

PRáVE SOM PRIšLA NA TO, žE JEDNA Z TýCHTO STIEN, KTORé SA CHYSTAJú SPANúť JE NESPRAVODLIVOSť, S KTOROU SA STRETáVAM POčAS šKOLSKýCH DNí.

i keď ťažko povedať, či chápete nad čím premýšľam, možno máte argumenty, ktorými sa dá vyvrátiť čo som napísala, vychádzam, zo školských dní počas 4roch rokov a toto sú moje pocity po mnohých zážitkoch.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár