Kolísať sa v celom vesmíre. Len tak.

Vnímať všetky jeho detaily... Pachy, svetlo, tmu, krik, slobodu, tváre...

Byť iba človekom. Sám sebou. Uvedomovať si prítomnosť v celom svojom bytí.

Žiť.

Keď sama pred sebou zahodím masku a moja ľudskosť, moje pokrytectvo prestávajú kaliť psyché celého tela; keď sa odosobním od seba samej a zabúdam na to byť človekom, cítim voľnosť.


A až vtedy si uvedomujem len jedno...

... aká som prázdna.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár