Snazim sa predstavit si pocity ked budem s tadeto odchadzat (pre ludi ktory nevedia som v USA) viem ze to mozno bude zniet sebecky alebo kusok mean (neviem to slovko v slovine ale ano je pravda ze to tu nenavidim a to dost velmi ale moja host rodina je uzasna... normalne sa u nich citim ako doma ako cast rodiny. Ked som bola na tyzdennom vylete tak som sa normalne na nich tesila hlavne na moju host mamu ktora je neuveritelna osoba a mala riadne tazky zivot mozem aj napisat jej kratky pribeh otehotnela v 15 a ozenila sa v 17 jej muz ju bil a par krat sa ju pokusil zabit a ona ho dostala do vezenia na rok... to len v takej malej skratke.... ale tak proste predsa len som s nimi zila a skoro rok kazdy den... zazitky nalady secko...
ale moja rodina doma je moja rodina to je nieco uplne ine ved snad to poznate.
moje pocity su momentalne kusok zmiesane lebo mam tu ludi ktorych mam rada ako dalsi exchange studenti s ktorymi som toho vela za tento rok prezila. Amici my chybat nebudu ale ty exchange studenti budu a velmo. Lebo sa medzi nimi daju najst uzasne osoby.
Ale ludia doma moji uzasny kamarati bez ktorych si neviem predstavit zivot a na ktorych nedam dopustit ani keby sa chumelilo lubim ich velmi. Viete ale clovek sa za rok zmeni, ludia sa proste menia zmena je zivot a ja si kladiem otazku ako velmi sa zmenii ludia ktorych lubim budeme stale taka dobra partia ako pred tym alebo to bude uplne ine toho sa ja bojim. Ked pridem tak uz nebude take ze pojdeme vecer do dorky ze bude nieco take ze ostanem doma a budem cumiet do pocitaca. Ano som s nimi v kontakte ale je to ine ked som nezazivala s nimi zazitky jedine som o nich pocula a ticho zavidela myslite ze moj strach je opravneny podla mna aj v celku hej proste ja sa BOJIM a to ja sa nebojim vela veci ale toto ma desi vazne velmi hm dajaka rada pre mna??
a dalsia vec coho sa desim je to ze je pravda ze som rodicov nevidela uz velmi dlho ale co ked si ma bucu chciet nechat pre seba? ze proste ma nebudu chciet pustat vonka a budu to argumentovat tym "ved si rok bola prec nechces byt s nami?" zamknu ma na zamku alebo vlastne v byte a povedia nikam nejdes! Vazne mam s toho strach a proste cela rodina takto musis ist k babke a ostan tam aspon par dni a ku krsnej by si mala ist a dalsi dedko ved ta rok nevideli... je jasne ze sa na nich strasne tesim ale kamarati su kamarati moja druha rodina, vlastne teraz uz tretia ale vazne sa bojim toho ze ma budu drzat doma a nepustia ma nikde co mam robit...
zaver tohoto blogu moje pocity su z jednej strany radost velka radost, z druhej strany smutok a z dalsej strany strach tolko vela zmiesanych pocitov som nikdy nemala pred tym....
CO MAM ROBIT??
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vincent_vega
18. 4.apríla 2008 01:04
Skoč do toho po hlave a nechaj sa unášať
2
eboj bude to rovnaké! oni sa tiež určite nenormálnetešia.. bapríklad taká ja.. spoznala som ťa na dialku a už viem aký si užasný človek a že sa na Teba neuveritelne teším....! normálne akože koniec.. a tento blog je krásny.. Uplne sa z neho vylievaju pocity
3
milacik, ty si vazne myslis ze my si ta nechame zamknut niekde doma? ty si fakt myslis ze tie vase sice bezpecnostne a riadne vyzamykane dvere nas zastavia?
odpocitavam dni kym sa vratis a konecne pojdeme vsetci spolu spravit niekam bordel, na chatu, opekat, moknut na luke a zut rozky s horcicou a paprikou, spolu plakat, smiat sa, hadzat sa o zem pred tvojim domom a v skoro plnej krcme, sediet u vas na balkone a prekladat talianske basnicky a aj hodiny obkecavat zivot, piect jablkovu strudlu, kukat stupidne japonske rozpravocky je toho tolko co mame za sebou ale ovela viac pred sebou...myslim ze vsetci sme trochu dospeli a tym sa aj niektore veci zmenili ale priatelstvo nie je pominutelne za jeden rocik a este aj ked sme v kontakte
ty nie si jedna z nahraditelnych ludi...a nikdy nebudes...
odpocitavam dni kym sa vratis a konecne pojdeme vsetci spolu spravit niekam bordel, na chatu, opekat, moknut na luke a zut rozky s horcicou a paprikou, spolu plakat, smiat sa, hadzat sa o zem pred tvojim domom a v skoro plnej krcme, sediet u vas na balkone a prekladat talianske basnicky a aj hodiny obkecavat zivot, piect jablkovu strudlu, kukat stupidne japonske rozpravocky je toho tolko co mame za sebou ale ovela viac pred sebou...myslim ze vsetci sme trochu dospeli a tym sa aj niektore veci zmenili ale priatelstvo nie je pominutelne za jeden rocik a este aj ked sme v kontakte
ty nie si jedna z nahraditelnych ludi...a nikdy nebudes...
4
áno,neboj sa bude to dobré,a ked ta rodičia nepustia tak my ťa unesieme ouk?
Napíš svoj komentár