Stojím a čakám
kedy sa znova uvidíme.
Za ten krátky čas
je až príliš veľa bolesti.
Ale my sa ešte stretneme
no nebude to zajtra.
Až keď zhasnú svetlá
a havrany nás odnesú tam
kde je svetlo i tma,
kde nie sú výčitky a strach,
kde nás neobmedzí
telo ani vzdialenosť.
Dlhé dni pretkajú storočia
a ja ti odpustím
a ty odpustíš mne,
pretože je to viac,
je to vyššie
než sme ty a ja.
Zajtra sa neuvidíme.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár