Sobota poobede. Cestujem vlakom. Kam? Prečo? To je jedno. Dajme tomu, že som vznávač trainspottingu. To znamená, že v každej voľnej chvíli cestujem. Hocikam. Páči sa mi ten pocit pohybu. Fyzického.
Cestujem, cestujem pozorujem krajinu a zrazu mi do kupé vlezú tri lolitky. Typické malomeštiačky. Podarená karitúra kozmopolitných žien ala Sex v meste. Jedna z nich: Máš tu voľné? Nie do piči sedí tu kongregácia biskupov západného Slovenska. Akurát si išli vyhoniť na záchod. Odpovedám v duchu.
Jedna z nich: Inak ja som Lucia.
Ja: Hmmm. Fasa meno.
Lucia: Vyzeráš celkom zaujímavo.
Ostatné kundy sa idú došťať od smiechu.
Ja: Ale piču, keby si bola sama, ani by si sa mi nepozdravila.
Lucia: Stavíme sa?
Ja: Nemusíme. Chápem, že chceš svojim kamoškám ukázať, že si niečo viac, niečo čím by si si získala povesť kúlovej baby. Je to typická vlastnosť väčšiny zvierat žijúcich v svorkách. Koniec koncov ani ja som nebýval iný.
Ostatné kundy sa prestávajú doštiavať od smiechu.
Lucia: Čo? Ako ma môžeš súdiť. Vôbec ma nepoznáš. Mám ti dokázať, že nie som ako suka zo svorky?
Ja: Dokáž.
Lucia: Oukej čo mám spraviť?
Ja: Vyfajči mi ho.
Lucia: Ty si kokot.
Ja: Hneď a zaraz, priamo tu.
Lucia: Ty si vážne kokot. Poďme preč.
Ja: Čaute fenky.

 Blog
Komentuj
 fotka
ratsanares  20. 9. 2009 10:32
Hahahahaha

to je primitivne inteligentne!!!!
 fotka
idea  20. 9. 2009 11:16
kokso... fakt primitivne ..pseudointeligentne? ale zaujimave
 fotka
hasky  20. 9. 2009 11:38
dobre si ich odkuril
 fotka
grietusha  20. 9. 2009 11:42
ja len tak, odveci... trainspotting je záľuba v sledovaní vlakov /zapisovania si ich odchodov, príchodov a porovnávania s cestovným poriadkom a tak/, nie v jazdení.
Napíš svoj komentár