Bola nádherná noc.Na stromoch štebotali vtáčiky a z trávy sa ozýval prenikavý hlas cvrčeka. ja som si len tak poletovala nad lúkou. Pri mesačné svetlo osvetľovalo rybník v ktorom som videla svoje nádherné krídla. letela som blízko pri vode. Vietor začal silno viať a ja som začala padať. padať do vody z ktorej by som sa už nedostala von... Kým sa mi v hlave premietal celí život niekto ma stihol chytiť. držal ma pevne pri svojom tele. preleteli sme ponad lúku. Dostali sme sa až do vnútra obrovského stromu. položil ma na kamienok a tváril sa znepokojene. No ja hneď keď som zbadala jeho hnedé oči a nádherné krídla skoro som odpadla od tej krásy čo so videla. "Necítiš sa zle?" vľúdne sa ma spýtal. "Nie, nikdy som sa lepšie necítila." povedala som. "Môžeš lietať?"opýtal sa ma "Samozrejme. Prečo?"vyzvedala som "Rád by som ti niečo ukázal."povedal. Zdvihol na a jemne chytil za ruku. Leteli sme až na kraj útesu kde práve zapadalo slnko. Tancovali sme do spevu škovránkov celú noc. vtedy som prvý krát pocítila čo je to láska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár