Som zlatý retríver a zo svojich prvých dní života s veľa toho nepamätám. Až po mesiaci som začal vnímať svet okolo seba.Pamätám si na moj mamu a mojich súrodencov. Trávu po ktorej sme pobehovali, bola zelená ako ten najkrajší strom. A cez jar hýrila všetkými možnými farbami. No spomýnam si aj na to čo robili z mojou mamou. Malé deti na nej jazdili ale pre ňu boli príliš ťažké, bili ju vždy keď na chvíľu prišla za nami. Vždy večer, keď nás šla nakŕmiť rozprávala, aby sme ušli krď budeme mať viac sili. Že exzistujú aj lepší páni ako je pán Donald.

Aj ona bola predtým ako sa sem dostala v dobre rodine, ale zatúžila spoznať nové miesta a tak si zosnovala plán. Keď šla rodina Darlingovcov do divadla a Hamleta, ona ušla cez otvorené dvere. Bežala tak rýcho ako len mohla. Po troch hodinách vyčerpávajúceho behu konečne zastala a zaspala. Kým spala pán Donald ju uniesol. Prebudila sa v maštali aj s inými psami. Hovorili jej že má ujsť pokial má síl ale ona si mislela že ju vyháňajú aby mali viac jedla pre seba. Neverila že človek sa môže tak hrozne chovať ku zvieratám ako to oni hovorili.

A tak sa dostala sem. Do malej farmy kde sa nenájde ani jedno zviera, ktoré by nebolo týtané. Jeto hrozné pomyslieť na to čo mi vtedy robili a z akým oduševneným na mna mama naliehala aby som ušiel.

"Vstávaj Buddy musíš odísť ešte dnes. Tvoju sestru Sendy utýrali na smrť. Večer nás opustila. Ak dnes neodýdeš tak aj ty skončís ako ona. Počúvaj ma. Výdeš vo z maštale a pôjdeš za ňu. Pozrieš sa či tam nie sú niaký ľudia a ak tam nikdo nebude pribehneš k plotu. Musíš si vhrabať dieru aby si sa dostal za plot. Odtiaľ môžeš ísť kam len buseš chcieť. Budeš slobodny."

Sloboda toto slovo mi moc nehovorilo ale túžil som po ňom. Vybehol som zo stajne ako mi to kázala mama. Podkopal som sa cez plot a bol som na slobode. Predo mnou bola tráva kopce rieka. Toto bola sloboda pre mňa. Behal som a robil som čo som chcel. PO tomto tak túžila moja mama a ja som to dosiahol. Bol som šťastný

 Blog
Komentuj
 fotka
prokne  19. 4. 2010 17:34
otrasne,ako moze niekto pisat pribehy, ked neovlada gramatiku...ani len poriadny koniec to nema...
Napíš svoj komentár