Či je to počasím alebo len dosiahnutie určitej cesty - pomyselnej. DOSPELOSŤ. Aké milé slovo.
Spôsobuje vo mne pocit ničoho..
Neviem to vysvetliť...som totiž prázdna. Prázdna.
Som na tomto svete osemnásť rokov a presne sedem dní. Dosť na to,aby sa veľa vecí stalo však?
Aj sa stalo.
Ale po pomyselnom porovnaní pozitív a negatív...to je so mnou priam uhľovočierne. Nevadí. Verím v BUDÚCNOSŤ.
Poznáte tie dni,keď máte v hlave akoby otvorené okno z oboch strán? Proste aj keby vám niekto niečo hovorí tak ste tam,ale duševne ste inde? Ale to inde...kde to je? Lebo ja,keď som "inde" tak som nikde...
Po prebdených nociach v mojej veselej izbe mi niečo chýba. Chýba mi plece, o ktoré by som sa mohla kedykoľvek oprieť a niekto komu by som mohla plne dôverovať a otvoriť sa mu.
Po osemnástich rokoch a sedmich dňoch som prišla na to,že hľadám nemožné,že to čo hľadám a neviem nájsť je dôsledok môjho zmýšľania a povahy. Som človek čo sa otvorí len na 60%.. je to viac ako polovica,ale nestačí to...a preto som kvázi sama.
Pripúšťam,že je mi smutno,že potrebujem nehu a potrebujem objatie! Každý deň..silné a úprimné. Potrebujem pohladenie po tvári či chrbte. Potrebujem to.
Je to iba mišung môjho súčasného rozpoloženia. Naozaj mi všetko možné chýba. Raz bude všetko tak ako by som si želala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár