Celé prázdniny si sa na to tešila. Potom prišiel september a ty si mala naozaj odísť. Zbaliť si tých pár vecí do pomyselných kufrov /veď maminka to všetko berie autom že/, ale kufor musí byť! A bum. Teplota, zimnica. So sklonenou hlavou priznávaš, že ti budú všetci chýbať. Že sa bojíš aká bude tvoja spolubývajúca. Že budeš obývať TÚ malinku miestnosť s niekým úplne cudzím!
"Ahoj, tak ja som tvoja spolubývajúca." úsmevy všade. Je to veľmi zlatá baba. Hneď prvý deň je stretnutie s budúcimi spolužiakmi, ktoré zorganizovali tí o rok starší. Wow. Cítiš sa zase ako na základnej, keď proste z deviatakov išiel rešpekt a ty len pozeráš hore ako malý piatačik.
Zisťuješ, že to sú úplne normálni ľudia, ktorí sa snažia pomôcť. Zoznamuješ sa s toľkými skvelými ľuďmi! Miluješ Brno od samého začiatku!
Do kelu, kde som, kde mám ísť?! Dobre, prvá cesta naspäť na intrák možno nebola úplne dokonalá, ale nastúpila si veselo do dvanástky a hajde naspäť! V hlave len myšlienka na to, že ma spolubývajúca zabije. Kto to videl deň pred začiatkom semestra prísť tesne pred polnocou! Ach ty naivka!
Vystúpila si z výťahu a tam pravá chodbovica! Neveríš vlastným očiam a ani ušiam. Nádhera! Takže takto to vyzerá v skutočnosti. Hneď prvý deň taký úspech! Spolužiaci a ľudia z intráku. Môže byť život ešte lepší? Môže.
Ale aj nemusí.
Avšak miluješ Brno a ľudí, ktorí sú všade naokolo. Sú všetci skvelí.
A ty stratíš hlavu. Raz, dvakrát.. a tak ďalej.
Prvé skúškové bolo super. Naozaj. Zrazu nechápeš prečo ťa všetci stresovali. Predmety sú dobré, bavia ťa. Niektoré s ťažkosťami, to je jasné, ale dá sa to ustáť. Dostávaš svoje prvé efko. Nevadí. Druhý pokus je to už béčko, veď aj na strednej musela prísť päťka nie? Bez toho by to nebolo ono.
Hovoríš si v duchu. A aj nahlas. "Druhý semester už bude lepší, budem chodiť na prednášky a nenechám nič na poslednú chvíľu."
A teraz sedíš stále v Brne a čaká ťa, snáď, posledná skúška a hovoríš si to isté ako na začiatku marca. Uznávaš, že tá škola asi nie je úplne to, čo si čakala. Že by si možno radšej išla na niečo iné. Ale už to dobojuješ. Veď len treba zmeniť pohľad na to celé. To všetko, čo ti to dalo. Treba zabojovať a s hrdosťou a novým dychom začať nový akademický rok tou správnou nohou, pretože o toto nechceš prísť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
deeo
21. 6.júna 2014 12:31
toto, bojovat treba, sak zivot patri tym, co sa neposeru
Napíš svoj komentár