Znovu ten pocit,ktorý som cítila už tak veľmi dávno.. to,keď niekomu veríte,keď by ste urobili takmer čokoľvek.
Aj,keď som nečakala lásku..nie, ja som ju nechcela.
Chcela som len to,aby si ma vážil. Aby som nebola len vzduch.
Ale nestalo sa...
A práve teraz,keď ty utekáš, ja ťa len slepo hľadám...
Nie si tu.
Pomohla som ti,keď si to potreboval ty.
Ja som teraz sama a je ti to jedno.
Nevnímaš ma. Nevnímaš ani seba.
Sama seba sa pýtam.. Bolo ti to treba?
Ale potom si na to všetko spomeniem.
Aké to bolo krásne, čisté..nežné.
Obaja sme to potrebovali. Neviazane.
Tak to malo byť.
Ty si prekročil hranicu..
A teraz si cúvol
Teraz,keď ma nútiš myslieť na teba každý každučký deň.
Po toľkých rokoch som konečne bola voľná... slobodná. Preč z tých starých reťazí..
A toto sa mi stane?
Zase je to len o tom,že čakám ako zareaguješ..či si ma všimneš.
Či to bude znovu také ako pred časom...
Nič sa nemení. Len ty. Hľadáš samého seba,ale to je len výhovorka. Vždy tu bude ona. Ale pamätaj, ty si bol ten,kto ju nechal. Tak ju nechaj žiť.
"Neťahaj ma do svojho život. Nechcem tam patriť." Pred pár mesiacmi som o tom písala blog...je to na prd keď máš takéto pocity. A presne viem ako sa cítiš.... :/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.