Díva sa deň čo deň do toho istého zrkadla... Vidí tam len matný obraz čo po nej ostal.
Kde si?
Pýta sa zúfalým hlasom každý každučký deň.
Niektoré dni je obraz veľmi nejasný. Stráca sa. Zrkadlo je len obrazová ilúzia.. Hovorí sa "Si tam, aj keď tam vlastne nie si.."
No dnes si už nie je taká istá. Rok čo rok predstava jej vlastného JA čoraz viac bledne...
Dievča čo je s tebou?!
Tmavé vlny sa jej jemne dotýkajú ružových líc a padajú cez nahé, úzke plecia.. jahodovo červené pery zostali len v jednej línii bez pohybu. Oči ako nekonečne hlboké studne bez vody... Toto dievča už nie je tým, kým bývala..
Prosím, prosím, však sa vrátiš?
Žiadna odpoveď, len ticho, ktoré až zamrazí.
Tá, ktorá bola plná života. Plná veselosti, očakávaní a smiešnej naivity..Plná energie, zvládla by čokoľvek...
Aj zvládla a dlhé roky zvládala.
Ale za akú cenu?
Za cenu spokojnosti, lásky, dôvery k mladému, nedotknutému životu. Avšak už neverí. Nikomu a ničomu.
Bojí sa.
Bojí sa pocitov. Paradoxne len tých dobrých...
Bojí sa šťastia, lebo keď je šťastná vie, že niečo sa pokazí.
Bojí sa nádeje, lebo hneď myslí na tú druhú alternatívu.
..čo je najhoršie, bojí sa lásky.
Vie, že veľká láska ju zvnútra zničí. Ale vie, že ju naplní tými najkrajšími pocitmi na svete. Ktoré nepozná.
Veď to je najväčším šťastím v živote, nájsť si osobu, pri ktorej ste to NAOZAJ vy.
Bez okolkov a bez rečí.
Len ten pocit...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
5donana5
24. 4.apríla 2012 21:40
ach ako keby som o sebe citala :/
Napíš svoj komentár