Milovala som ťa ráno, večer, poobede. Milovala som ťa vo chvíľach, keď si mi dával všetko a aj v období, kedy sme si nevedeli dať nič. Vtedy, keď medzi nami nebola prenosná žiadna emócia okrem napätia. V čase, keď sme už nemali spoločný svet. Keď si kráčal po úplne iných chodníkoch ako ja, keď som nedýchala ten istý vzduch, ako ty. Pri tom sme sa pohybovali v tom istom čase a priestore. Pre nás oboch existoval iba jeden vesmír, ale pre naše srdcia už existovali dve rozlišné galaxie. Ja už som nebola tvojou hviezdnou sústavou a ty si nebol mojou. Aj tak som ťa milovala. Aj keď som cítila koniec, aj keď som vedela, že naša planéta zanikne.

Je ťažké písať o veciach, ktoré sú skutočné a je ťažké nazvať ich pravými menami, ale je to potrebné. Dnes, s odstupom času viem, ako veľmi som ťa milovala a viem, ako veľmi si miloval ty mňa. Dnes viem, že prejsť tak dlhú a ťažkú cestu dokážu iba ľudia, ktorí milujú. A iba ľudia ktorí milujú vedia, kedy a kde tá cesta končí. My sme skončili. Nie preto, žeby sme sa nemilovali dosť silno, nie preto, že sme sa nesnažili, ale preto, že sme vyčerpali všetko, čo sme si mohli a dokázali dať. Dali sme si všetko, čo sme si vedeli priať. Zvláštne – možno sme si mali priať viac, ale každý z nás si podvedome uchoval v srdci túžby a priania, ktoré si neskôr naplní inde. V inom vesmíre, na inej planéte, v inej galaxii, s inou osobou...

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár