,,Myslím, že by sme to mali ukončiť.“, zneli jeho slová po tom, čo ona plakala sústavne už týždeň. Uľavilo sa im. Obom. Aj keď to bolelo. Pretože existovať v nefunkčnom vzťahu je zlé. Fungovať s osobou, ktorá vám nevie dať to, čo ste od nej očakávali je bolestivé. Zotrvávať vo vzťahu, ktorý ničí aj posledné pekné spoločné spomienky pod tlakom sĺz a výčitiek je smutné.
,,Prečo sme takto dopadli?“, spýtala sa ona, trochu hystericky. Po piatich rokoch nič prekvapivé. Nikto na otázku neodpovedal. Obaja nosili odpovede v sebe. Obaja vedeli čo sa udialo.
Ona vedela, že ho mala počúvať viac, že mohla prehliadať maličkosti za ktoré bola príliš hysterická. Vedela, že sa o seba mala trochu viac starať, že pre ňu nemal byť jedinou osobou, okolo ktorej sa točí svet.
On vedel, že ho milovala. Veď ju miloval aj on. Šialene. Keď sa spoznali vyzerala tak slobodná a neuchopiteľná, až sa v nej stratil. A potom ju bral ako samozrejmosť. Možno jej mal občas kúpiť kvety, možno sa jej mal pýtať na to, aký mala práve deň, možno mal oceniť to, že sa kvôli nemu naučila variť.
Vzťah je ako kniha. Na jej začiatku cítite vzrušenie a máte pocit, že všetko naokolo prestalo existovať. Po hodine čítania vás začnú štípať oči, ale aj tak čítate ďalej, pretože ten príbeh je kurva dobrý. Postupne sa oboznamujete s technikou písania daného autora, poznáte postavy a možno tak trochu viete predpokladať, čo bude na záverečnej strane. Je však iba na vás, či ju prečítate dokonca na prvýkrát a zotrváte, alebo ju zatvoríte s tým, že sa k nej môžete vrátiť neskôr. Je tu však výnimka. Vo vzťahu môžete pretvárať dej.
O lásku sa musíte starať. Musíte hovoriť to, čo chcete aby váš partner vedel, pretože ak sa neskôr nahneváte na to, že nespravil niečo, o čom nemal ani potuchy, už bude neskoro. Vznikne kaz.
Ak mu poviete, že by mal byť večer radšej s vami ako s kamarátmi, snažíte sa narušiť jeho súkromie a vzniká ďalšia štrbinka.
Postupne sa to všetko nazbiera, do jednej veľkej kopy zlozvykov, nadávok a výčitiek a vy dokonca zabudnete aj na to, aký bol ten človek po vašom boku predtým, keď ste sa do neho zamilovali.
Láska nie je o tom, že by sme všetku svoju pozornosť mali venovať výlučne osobe, s ktorou tvoríme pár. Je skôr o vedomí, že pri vás stojí niekto, kto vás za každých okolností podporí. Je to o spoločnom smiechu, o nezištnej starostlivosti, o pochopenom mlčaní, o slzách šťastia, o vytvorení tímu, ktorý je tak silný, že ho nedokáže zlomiť nič. Už vôbec nie ješitnosť a žiarlivosť. Vôbec nie malicherné maličkosti, nie nevypovedané priania, nie ľudské maniere...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
22. 9.sept. 2015 16:23
velka, svata pravda
Napíš svoj komentár